Stredoškolská prax: Ako reálne skúsenosti formujú budúcnosť

Prax pomáha študentom získať realistickú predstavu o tom, ako vyzerá každodenný pracovný život vo firme. Otvára im možnosť spolupracovať v tíme, riešiť reálne zadania či komunikovať s odborníkmi. Aj u nás v Soitrone dávame priestor mladým talentom, aby načerpali nové skúsenosti a nahliadli viac do nášho zákulisia. Trom šikovným stredoškolákom sme ukázali, ako to funguje u nás na oddelení Network.

Naši kolegovia, systémoví špecialisti z networku, Filip Gajdy a Pavol Šipoš sprevádzali dvojtýždňovou praxou študentov priemyselných škôl Mateja a dvoch Michalov. Filip priblížil, s čím sa u nás stretli: „Chalanom ukazujeme základné tematické okruhy z networkingu. S mnohým sa už stretli v škole na teórii, ale my chceme, aby v praxi videli, ako to funguje u zákazníka. Vysvetľujeme im naše best practice, čo zahŕňa práca na supporte, ako využívať tiketovací nástroj… V LAB prostredí si skúšajú rôzne zadania, ktoré sme pre nich pripravili. Ukazujeme im tiež, ako celkovo fungujeme v office a aké máme zvyklosti.“

Zaujímalo nás, ako vnímajú prax samotní študenti, preto sme ich trošku vyspovedali.

Na akej škole a v ktorom ročníku študujete? Praxovali ste už aj predtým?

Matej: Študujem druhý ročník na Strednej priemyselnej škole Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici. Som na odbore Informačné a sieťové technológie. Tento rok som na stáži prvýkrát a budem ju mať aj v treťom ročníku.

Michal Z.: Som študentom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej Karola Adlera v Bratislave. Rovnako ako Matej mám odbor Informačné a sieťové technológie. Teraz som v treťom ročníku. Prax máme od druháku až po štvrták. Minulý rok som sa počas praxe zameriaval na servis počítačov. Prax v Soitrone je príjemná zmena.😊

Michal G.: Tiež chodím na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú Karola Adlera v Bratislave. Na rozdiel od chalanov, ja študujem tretí rok odbor Počítačové systémy. Mám za sebou už prax vo firme zaoberajúcou sa prioritne automatizáciou.

Čo vám dáva prax?

Matej: Spoznávam nových ľudí a vidím, ako fungujú pracujúci. Myslel som si, že majú viac voľného času ako študenti. Zistil som však, že im zostáva omnoho menej času. Je to iné – do školy idem na ôsmu a skončím skôr. Z práce tak skoro však neodídem. 😊

Michal Z.: Prax mi dáva lepší pohľad na to, ako to v reálnom svete funguje. Zažívam bežný pracovný deň. Vnímam, ako medzi sebou vychádzajú kolegovia a ako riešia pracovné úlohy. V Soitrone je veľmi dobrý kolektív, cítim sa tu príjemne.

Michal G.: Chalani zo Soitronu nás zapájajú do mnohých vecí. Máme dané úlohy, na ktorých pracujeme. Ak niečo nevieme, ochotne nám všetko vysvetlia. Prax mi ukazuje, že v dobrom kolektíve ide všetko jednoduchšie.

Poskytuje vaša škola nejaké zaujímavé kurzy?

Michal Z.: Od druhého ročníka máme Cisco sieťovú akadémiu – NetAcad. Certifikovaní odborníci nás učia základy sietí, ako to funguje po teoretickej aj praktickej stránke.

Michal G.: Cisco akadémia je povinný predmet, ktorý sa od iných líši tým, že na jeho konci môžeme získať certifikát, ak urobíme skúšky nad 75 %. Tiež si pochvaľujem Cisco inštruktorov, ktorí sa nám venujú.

Matej: U nás máme tiež možnosť absolvovať túto akadémiu, nie je to však povinné. Určite je to dobrá príležitosť, ako napredovať.

Plánujete po ukončení strednej školy pokračovať na univerzite alebo by ste sa chceli hneď zamestnať?

Matej: So spolužiakmi sme rozoberali, aké máme možnosti. Pozerali sme, že niektoré firmy nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie alebo je tam len minimálny rozdiel. Ešte nie som pevne rozhodnutý, čo si vyberiem po skončení strednej školy. Zatiaľ mám ešte čas.

Michal Z.: Na strednej škole nás naučia toho veľa, ale najviac nám dá prax. Nemyslím si však, že po jej skončení budem mať dosť skúseností na to, aby som mohol hneď pracovať. Skôr by som šiel radšej ešte na vysokú školu a popri nej brigádoval. Ak by som sa predsa len rozhodol ísť pracovať, robil by som si popri tom rôzne externé kurzy a vzdelával sa takouto cestou. Uvidím, čo príde.

Michal G.: Plánujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, ale radšej by som chcel ísť do zahraničia. Najlepšie do Čiech. Našiel by som si prax v menšej firme, získaval skúsenosti aj študoval.

Prečo uprednostňuješ zahraničie?

Michal G.: Bol som na exkurzii aj na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Viem, že poskytuje mnoho možností, spolupracuje s rôznymi firmami aj v zahraničí. Určite by to nebola zlá voľba. V Česku však študuje môj brat a nevie si školu vynachváliť. Ak by ma tam vzali, neváhal by som ani sekundu.

Je niečo, čo by ste zlepšili v rámci vášho štúdia?

Matej: Prijal by som viac hodín sietí. Na to, že sme odbor sieťari, tak máme len 2 hodiny týždenne. V porovnaní s elektrotechnikmi, oni majú omnoho viac hodín elektrotechniky. Navyše my  sa musíme naučiť z elektrotechniky to isté, čo oni a nedostaneme medzinárodnú vyhlášku o elektrotechnickej spôsobilosti §21. Zatiaľ čo oni áno. Môj odbor ma veľmi baví, chcel by som však, aby sme šli v štúdiu viac do hĺbky.

Michal Z.: U nás na škole máme tiež rôzne odbory, rôzne zamerania, ale všetko preberáme zo všeobecného hľadiska. Tiež by sa mi páčilo mať viac hodín sietí a programovania.

Michal G.: Nadviažem na Michala. Aj keď sú odbory pomenované inak, učíme sa viac-menej to isté. Ja by som sa mal zameriavať viac na počítačové systémy, ale v skutočnosti mám veľa hodín elektrotechniky a programovania.

Filip zo Soitronu: Tiež som si počas štúdia na strednej škole hovoril, že by sa mohlo zameriavať viac na môj odbor. Teraz však vidím, že stredná škola má dať všeobecný rozhľad. Rozumiem, že to možno takto aktuálne nevnímate. Vysoká škola vám však dá priestor a čas na to, aby ste sa rozhodli, či chcete skutočne byť programátormi alebo sieťarmi… Stále sa vyvíjate, názory sa rokmi menia. Ja osobne to vnímam tak, že stredná škola podporuje viac všeobecnú stránku a na vysokej škole sa človek môže utvrdiť v tom, v čom by sa chcel ďalej špecializovať.

Štatistiky ukazujú, že je pomerne málo dievčat/ žien, ktoré pôsobia v IT oblasti. Ako je to u vás na škole? Máte v triede spolužiačky?

Matej: V prvom ročníku som nemal žiadnu spolužiačku. Bolo nás v triede 25, teraz nás je 21. V druhom ročníku prišla jedna spolužiačka a tej sa u nás veľmi páči. Super zapadla do kolektívu. Učitelia nás povzbudzujú k tomu, aby sme boli k dievčatám dobrí. To, samozrejme, sme. 😊

Michal Z.: Na našej škole sme radi, keď sa k nám hlásia dievčatá. Aj na mojom odbore totiž prevažujú chlapci. Najviac dievčat študuje na novo otvorenom Bilingválnom technickom lýceu. Majú tam tiež aj odborné predmety, ale nie až toľko ako my.

Michal G.: Nie som zástancom toho, že naša škola je čisto pre chlapcov. Pokiaľ má niekto cit na tieto technické veci, je jedno, či je dievča alebo chalan. Poznám dievčatá, ktoré u nás vyštudovali a boli spokojné.

Prečo si myslíte, že dievčatá vaše odbory nelákajú?

Matej: Myslím si, že dievčatá prirodzene preferujú odbory iného zamerania, napr. chcú sa stať lekárkami. Avšak na našej škole sa nájdu aj dievčatá s veľmi dobrým technickým zmýšľaním, ktoré dokonca predbiehajú chalanov v rôznych školských súťažiach.

Michal Z.: Najmä na odbore elektrotechniky sa žiaci stretávajú s manuálne veľmi náročnými technickými prácami. Očakáva sa, že po štúdiu budú často v teréne, na rôznych stavbách. Možno to dievčatá až tak neláka a vyberajú si iné odbory.

Michal G.: Niekedy je náročné udržať sa v ročníku. V prváku nás bolo 32 a teraz sme 24. Odišli aj niektoré dievčatá. Štúdium nie je jednoduché a pokiaľ sa v tom niekto nenájde, neudrží sa na škole.

Tiež prichádza s určitými rizikami – v treťom ročníku sa učíme nejaké úkony pri napätí. Samozrejme, je to na zodpovednosti učiteľov a na našej opatrnosti, ale tieto riziká nelákajú to úplne každého.

Na konci rozhovoru sa všetci zhodli, že dievčatá to nemajú jednoduché v čisto chlapčenský kolektívoch aj preto, lebo všetky úlohy, napr. okolo organizácie medzitriednych akcií „prischnú“ väčšinou dievčatám. 😊

V súvislosti s praxou sú na jednej vlne v tom, že im pomáha získavať realistickú predstavu o tom, ako vyzerá každodenný pracovný život vo firme. To im môže pomôcť lepšie sa pripraviť na budúce zamestnanie a ujasniť si, čo od svojej kariéry očakávajú. Skúsenosti z praxe im tiež umožňujú lepšie pochopiť, v čom sú dobrí a kde majú priestor na zlepšenie.