S Jánom Gorduličom o hackingu, umelej inteligencii a bezpečnosti v online svete
Scenárista, stand-up komik a fanúšik IT scény v jednej osobe. Reč je o Jánovi Gorduličovi, ktorého sme privítali v štúdiu ako nášho ďalšieho lokál hosťa. Možno len málokto vie, prečo sa rozhodol vyštudovať Vysokú školu múzických umení, hoci sa od detstva zaujímal o počítače. Jano nám porozprával viac aj o jeho prvých hackerských skúsenostiach, o vzťahu ku kryptomenám aj o tom, ako byť ostražitý v online svete a nepodceňovať kybernetickú bezpečnosť.
Jano dostal svoj prvý počítač v 80.tych rokoch, kedy mu ho kúpil strýko v rakúskom Hainburgu. Išlo o Commodore 64, na ktorom ho strýko naučil napísať prvý program a uložiť ho na kazetu. Zaspomínal si aj na to, že už ako 7-ročný čakal, kým jeho rodičia zaspia, aby mohol v noci v obývačke skúmať, čo dokáže počítač. V tom čase sa všetci čudovali, prečo je po celé dni nevyspatý. 😊 A čo vyhackoval ako prvé? Jeho detské hackerské začiatky sa spájajú s počítačovou hrou SimCity, v ktorej si chcel pridať peniaze. To, že hacking patril medzi jeho záľuby dokazujú aj rôzne príhody z jeho života. Napr. stávalo sa, že dlho čakal na autobus cestou domov zo školy a čas si krátil v skúšaním rôznych kombinácií čísel v telefónnej búdke. Jedného dňa prišiel na to, že existuje kombinácia, vďaka ktorej môže telefonovať úplne zadarmo. S kamarátmi to, samozrejme, využili. Raz sa mu dokonca podarilo zmeniť úvodné hlásenie odkazovej linky v obchode K-Mart, vďaka čomu sa jeho hlas dostal až do televíznych novín. K činu sa však priznala iná hackerská skupina…Jano mal teda šťastie a nemusel vyjsť s pravdou von. Hoci ho počítače neskutočne bavili, od štúdia na MatFyz ho odradili prijímačky z matematiky a fyziky, ktoré nepatrili medzi jeho najobľúbenejšie predmety. Preto sa rozhodol vyštudovať Vysokú školu múzických umení a IT veci si riešiť v rámci jeho koníčkov.
Umelci a kyberbezpečnosť
V súvislosti s kybernetickou bezpečnosťou poukázal na to, že mnoho jeho kolegov z umeleckej brandže si neuvedomujú riziká, do ktorých sa dostávajú. Niektorí z nich nepovažujú za problém ani to, keď im ukradnú a zablokujú účet na Facebooku. Radšej začínajú opäť od nuly, ako keby mali riešiť tieto situácie. Okrem toho však pochválil tých, ktorí si uvedomujú, že sociálne siete sú jedným z ich pracovných nástrojov a dbajú na bezpečnosť. Ako príklad uviedol herečku Kristínu Tormovú.
Kryptomeny
O kryptomenách dlhé roky len počúval, kým sa odhodlal skúsiť si to na vlastnej koži. Jeho prvé skúsenosti boli fascinujúce – avšak nikdy nezabudne na to, ako bol v strese z toho, ako bude zdaňovať zisky na kryptoburze až do momentu, keď prišiel o všetko. Ako sám hovorí, prišiel o toľko peňazí, že si za ne mohol kúpiť veľmi drahé auto. Prečo by vyhackoval mestá? V rámci svojich koníčkov sa zaujíma aj o umelú inteligenciu. Vyskúšal si aj ChatGPT a zistil, že jeho meno nepozná. Počas obdobia pandémie si doma naprogramoval zalievanie rastlín a zhotovil si ovládanie na garážové dvere. Ak by mal viac finančných zdrojov a mohol by čokoľvek vyhackovať, zameral by sa na mestá. Chcel by, aby veci v meste fungovali dobre, aby boli opravené chodníky, aby fungovala MHD a tiež, aby sa ľudia mohli pohybovať bez problémov aj peši. Teda, aby sa všetci cítili vo svojom okolí dobre a bezpečne.
Užitočné rady na záver
Na záver dal aj zopár bezpečnostných rád, ktorých by sa mali držať používatelia internetu:
1. Používať VPN – mať ju nainštalovanú v mobile aj v počítači a nezabudnúť si ju zapnúť, keď je to potrebné.
2. Na internet pristupovať cez internetový prehliadač Brave, ktorý blokuje nežiadúce veci. Dokonca dokáže odklikávať aj cookies na weboch. 3. Komunikovať cez aplikáciu Signál, ktorá posiela zašifrované správy.
4. Ako e-mail používať Proton Mail, ktorý je postavený tiež na báze šifrovania.
5. Niekedy radšej zainvestovať do služieb a nevyužívať len služby zadarmo.
6. Po kúpe nového zariadenia skontrolovať nastavenia, neodosielať dobrovoľne dáta, svoju polohu.
S Janom sme sa rozlúčili s tým, že ľuďom odporučil venovať sa tomu, čo ich napĺňa, lebo v každej oblasti je perspektíva, len ju treba využiť. Plus technológie tu budú prítomné už stále, takže nič nepokazíme tým, keď im budeme rozumieť.