S Jurajom Bednárom o šifrovanej komunikácii aj o tom, ako byť anonymný
Náš ďalší lokál hosť Juraj Bednár sa angažuje v mnohých projektoch. Založil firmu Citadelo, Digmiu či slovenskú verziu organizácie Paralelní Polis. V sedemnástich rokoch napísal svoju prvú knihu, v písaní pokračoval aj neskôr. Aktuálne sa venuje mnohým činnostiam spojených s kybernetickou bezpečnosťou.
Juraj Bednár sa prvýkrát k počítačom dostal v práci jeho rodičov. Obaja pracovali ako programátori, čo ho zaujalo a už v detstve si zaumienil, že jedného dňa sa aj z neho stane programátor. Svoju kariéru odštartoval pomocou osembitového počítača Didaktik Gama, na ktorom najprv hral počítačové hry, čo ho po krátkom čase prestalo baviť. Posunul sa ďalej a začal písať prvé príkazy, dokonca si naprogramoval písané písmo, pretože sa mu nechcelo písať domáce úlohy. 😊 Omnoho praktickejšie sa mu zdalo naprogramovať písmo a úlohu jednoducho vytlačiť. To sa, samozrejme, učiteľom nepáčilo, ale aj napriek tomu boli zvedaví, ako počítač funguje a ako to celé dokázal.
S príchodom internetu sa posunul ešte o krok ďalej. Hoci v tom čase nebolo na internete takmer nič zaujímavé, páčil sa mu medzinárodný rozmer, ktorý internet priniesol. Kým iné deti navštevovali rôzne krúžky, jeho fascinovalo to, že si cez počítač môže písať s ľuďmi kdekoľvek na svete, napríklad s profesorom z Fínska.
V tom čase boli všetci nadšení, že online komunikácia vôbec funguje. Z pohľadu bezpečnosti „nabúranie sa na stránku“ nebolo ešte hackingom. Juraj si zaspomínal na to, že keď našiel na internetovej stránke chybu, jednoducho ju opravil a adminovi stránky napísal, kde mali chybu a že ju odstránil.
Z RUBRIKY AŽ KU KNIHE O BEZPEČNOSTI
Už v 17. rokoch mal vlastnú rubriku v PC Revue, kde písal o bezpečnosti. Na základe toho ho oslovil vydavateľ a ponúkol mu, či by bol ochotný napísať knihu o bezpečnosti. Súhlasil, a tak vznikla jeho prvá kniha V sieti. V súčasnosti sa dá povedať, že kniha je pohľadom na to, ako Juraj a mnohí ľudia okolo neho rozmýšľali o online bezpečnosti a súkromí pred vyše dvadsiatimi rokmi.
Písaniu sa venuje dodnes. Počas pandémie napísal knihu Veľký reštart, ktorá popisuje, ako uvažovať v prostredí neistoty a adaptovať sa na veľké zmeny.
ŠIFROVANÁ KOMUNIKÁCIA
V debate sa dotkli aj toho, že v priebehu rokov sa pohľad na bezpečnosť úplne zmenil. Dnes máme na internete všetko, bankové účty, citlivé dáta… Internet nosíme so sebou vo vrecku, vďaka lokácii je možné určiť, kde sa človek nachádza…. Útoky hackerov preto predstavujú skutočné riziko.
Juraj sa často stretáva s otázkami, ako byť viac v anonymite. Nie je na to jednoduchá odpoveď. Ak by niekto chcel vystupovať 100 % anonymne, nemohol by si objednať ani jedlo cez donáškovú službu, platiť kartou a pod.
Podľa neho sme však veľký posun zaznamenali v šifrovaní komunikácie. Máme väčšie možnosti, ako komunikovať bezpečne, napríklad prostredníctvom aplikácie Signál. Upozornil však na to, že aplikácia Telegram nie je bezpečná ani end-to-end šifrovaná. Okrem toho odporúča využívať kryptopeňaženku, napr. Phoenix alebo Breez.
TEÓRIA SPOJENÁ S BEZPEČNOSŤOU
V súvislosti s bezpečnosťou priblížil aj teóriu Fat Tails, za ktorou stojí Nassim Nicholas Taleb. Tá hovorí, že nemá význam pozerať sa na pravdepodobnosť, ale zamerať sa na dopad. Juraj opisuje: „Podstatné je nesnažiť sa vyčísliť riziko, ale snažiť sa vyčísliť to, či je niečo krehké alebo nie. Prvý krok je zabudnúť na pravdepodobnosť, nevieme ju odhadnúť. Napríklad mňa môže zaujímať, ak ma hacknú, či skrachuje celá firma alebo len zaplatím pokutu. Uvažujem teda len nad dopadom a robím rôzne typy analýz. Čo by sa stalo, keby niekto hackol tento server? Aký to bude mať dopad? Z tohto viem zistiť, či situácia je krehká a skúmam, čo sa môže stať.“
Na záver sme sa hosťa opýtali na to, čo by vyhackoval, keby mal nepočetné množstvo peňazí. Dozvedeli sme sa, že by chcel by mať opensourcový model umelej inteligencie. Teda, keby sa vedel dostať buď k modelu ChatGPT alebo k obrovskému množstvu grafických kariet, vďaka čomu by si mohol natrénovať vlastný model. Trvdí, že ChatGPT je síce super, dá sa s ním hrať, ale odpovedá tak, ako ho naučili odpovedať.