Predstavte si návštevu nového výrobného areálu u (imaginárneho) slovenského výrobcu mobilných telefónov. Vo firme panuje čulý pracovný ruch, no už pri príchode Vás zarazí, že vstup do celého areálu je úplne voľný. Autom bez problémov vojdete až ku skladom, žiadna rampa, kontrola, žiadni strážnici. Uvedomíte si, že celý pozemok je oplotený iba záhradníckym pletivom, ktoré je navyše miestami roztrhané alebo úplne chýba.
Výrobné haly aj expedičné sklady majú brány pootvárané a vyzerá to akoby fungovali „samoobslužne“ – ktokoľvek príde, naloží si tovar a odíde. Administratívna budova je taktiež bez recepcie, alarmu či kamier, má v otvorených vchodových dverách len retiazku vo výške kolien, s tabuľkou „Cudzím vstup zakázaný.“ Absurdná predstava? Áno, ale ak si fyzickú ochranu zameníme s kybernetickou, ide o bežný stav firiem či inštitúcií na Slovensku.
Ako je to možné?
„Myslím si, že kľúčový problém je, že mnohé organizácie ešte nezačali kybernetickú bezpečnosť brať vážne. Nevenujú jej dostatočnú pozornosť a tým pádom ani ľudské a finančné zdroje” tvrdí špecialista Martin Lohnert.
V prieskume spoločnosti pwc medzi slovenskými generálnymi riaditeľmi sa obavy z kybernetických hrozieb objavujú na spodných priečkach rebríčka 10 problémov, ktoré ich znepokojujú. Pritom v rovnakom prieskume uvádzajú manažéri v USA a západnej Európe kybernetické hrozby na prvom mieste, ako naviac znepokojujúce.
Je to paradoxné, keďže kybernetický priestor práve geografické hranice nemá, a hrozby medzi krajinami veľmi nerozlišujú (s výnimkou tých politicky motivovaných.) Aj keď počas pandémie pribudlo viac zraniteľných miest či aplikácií vďaka práci z domu, videli sme sofistikovanejšie vydieračské útoky, častejší a lepšie jazykovo lokalizovaný phishing, išlo o globálne „trendy,“ s ktorými sa stretávajú štátne inštitúcie aj firmy kdekoľvek.
Je tu ešte možnosť, že slovenské spoločnosti nevnímajú kybernetické hrozby ako podstatné preto, že majú bezpečnosť na mimoriadne vysokej úrovni. Skúste sa na to spýtať niekoho z odbornej komunity a zrejme ho takouto hypotézou dobre pobavíte. Realita má často podobu deravého pletiva, a je len otázkou šťastia, že sme na Slovensku ešte nezažili kybernetickú “katastrofu” s mnoho-miliónovými škodami, o akých stále čítame zo zahraničia.
Tento článok bol uverejnený v pravidelnej prílohe Hospodárskych novín o kybernetickej bezpečnosti. Súčasťou prílohy je aj anketa, v ktorej odpovedajú špecialisti na kybernetickú bezpečnosť vrátane nášho manažéra bezpečnosti Stanislava Smolára.
We are in the process of finalizing. If you want to be redirected to our old version of web site, please click here.
