News Tags: Finančníctvo

Softvéroví roboti šetria financie, čas – a nerobia chyby

Využitie inteligentnej automatizácie v organizáciách dlhodobo stúpa. Robotizácia a automatizácia sú totiž procesy, o ktoré sa riaditelia podnikov zaujímajú stále viac. Koronavírusová situácia tento trend ešte podporila – stala sa akýmsi katalyzátorom – a je jasné, že v roku 2022 ešte viac akceleruje.

Vykonávajú rutinné procesy. Sú riešením na nedostatok ľudských zdrojov. Pracujú kedykoľvek, omnoho rýchlejšie a presnejšie než najvýkonnejší zamestnanci. Bez odvrávania vykonávajú automatické scenáre. A výraznou mierou pomáhajú aj v dobe koronavírusu. Reč je o softvérových robotoch. Nie sú to klasickí roboti tak, ako ich poznáme, teda s ľudskou tvárou ani z plastu a nejde ani o tie priemyselné, ide o robotov, ktorí svoj život žijú vo výkonných serveroch. Ako odborné označenie sa pre nich ujal výraz robotická procesná automatizácia (anglicky Robotic Process Automation, teda RPA). Ponúka neinvazívnu a škálovateľnú technológiu s rýchlou implementáciou a návratnosťou.

Na robotickú prácu sa najíma robot v cloude

Digitalizácia, robotizácia a automatizácia sa už pred mnoho rokmi stali nevyhnutnou súčasťou strategického uvažovania všetkých manažérov a podnikateľov, ktorí neustále hľadajú rezervy vo firmách, aby im neušiel vlak a nestratili konkurencieschopnosť. V stále viac konkurenčných prostrediach je možnosť prispôsobiť sa jediným riešením, ako môžu podniky byť o krok pred svojou konkurenciou. Aby sa dokázali adaptovať, musia sa rýchlo a efektívne rozhodovať. Až donedávna mali manažéri len niekoľko cenovo nákladných možností, ako riešiť problémy efektívne; mohli najať viac ľudí, kúpiť riešenie tretej strany alebo prispôsobiť svoj systém plánovaniu podnikových zdrojov (ERP).

RPA solutions

Automatizáciou procesov vo firmách je možné ušetriť nielen nemalé finančné prostriedky, ale predovšetkým zamestnancom uvoľniť ruky od bežných a mnohokrát ubíjajúcich stereotypných úkonov. A je jedno, či ide o prepisovanie údajov medzi jednotlivými systémami, evidenciu faktúr, riešenie reklamácií, vratiek, spracovanie miezd, vypĺňanie reportov, posielanie e-mailov či notifikačných správ, archiváciu podkladov, riešenie objednávok alebo úkonov spätých so žiadosťou o ich stornovanie. Tieto úkony zamestnancov ubíjajú, preto dochádza k ich fluktuácií, nových nie je v súčasnej dobe kde brať a prenesene by sa dalo povedať, že z nich robia robotov. Prečo ich teda nezveriť práve robotovi? „Softvérové automaty využívajú definované podmienky alebo technológie strojového učenia pre riešenie konkrétnych úloh. Robotická automatizácia nielenže zvládne všetko vyriešiť, ale zvládne to ďaleko rýchlejšie a bez chýb,“ vysvetľuje Viktória Lukáčová Bracjunová, vedúca oddelenia robotizácie a automatizácie v spoločnosti Soitron.

Spracovanie faktúr robotom a bežným spôsobom

Robotická automatizácia procesov tak predstavuje obrovskú príležitosť k transformácií procesov, ktoré sú neefektívne. Vďaka nim môžu podniky skrátiť vývojové cykly a zvýšiť účinnosť pri ďaleko nižších nákladoch. Hlavnou výhodou softvérových robotov je jednoduchá a rýchla integrácia do pôvodných firemných systémov. Prakticky akéhokoľvek robota je možné skamarátiť s najrôznejšími aplikáciami a softvérmi. Trvá to len pár týždňov. Aj v menšej firme sa investície spravidla vrátia do pol roka. „Napríklad finančné oddelenia organizácií patria najčastejšie medzi tie, ktoré musia vykonávať množstvo manuálne a časovo náročnej administratívy. RPA im môže pomôcť napríklad s bezproblémovou evidenciou faktúr, automatizáciou rôznych reportov, zlepšiť platobnú disciplínu klientov či zjednodušiť účtovanie bankových výpisov,“ upresňuje Viktória Lukáčová Bracjunová. Pre tieto procesy platia presne definované pravidlá, ale ich plnenie nie je pre zamestnancov jednoduché.

Spoločnosti denne prijímajú aj veľké množstvo dokumentov, z ktorých roboti dokážu pomocou OCR (Optical Character Recognition) technológie vyťažiť potrebné dáta a dokumenty spracovať. Taktiež umožňujú efektívnejšie riadiť procesy naprieč zložitými firemnými infraštruktúrami.

„V praxi sme zistili, že pri spracovaní faktúr robot ušetrí až 60 % pracovného času zamestnanca. V absolútnych číslach to znamená, že za jednu hodinu dokáže zaevidovať až o 37 faktúr viac,“ vypočítavá Viktória Lukáčová Bracjunová.

S RPA môžu organizácie naštartovať a automatizovať tieto procesy tak, aby fungovali nielen bez API (Application Programming Interface), ale tiež bez potreby niečo meniť. API nie je totiž nutné. Technológia robotickej automatizácie procesov je naprogramovaná tak, že urobí úkony obdobne, ako by to urobila obsluha – na pozadí pracuje priamo v rôznych aplikáciách, uskutočňuje validácie, kopírovanie informácií, vkladá a prepisuje dáta, otvára e-maily vrátane príloh, reportuje, a to všetko presne podľa vopred nadefinovaného scenára.

RPA onboarding umožní zamestnancovi pracovať v deň nástupu

IT správcovia potom môžu nastaviť svojej RPA platforme optimálny počet robotov pre spracovanie napríklad reklamácií, vratiek, faktúr či onboardingu (príchod a odchod zamestnancov) a pod. Práve pri zavedení automatického onboardingu je možné v spoločnosti ušetriť mnoho rutinnej práce, vyvarovať sa chybám a zaručiť, že v dobe nástupu bude mať zamestnanec pre výkon svojej činnosti všetko potrebné (notebook, založený e-mail, prístup do ERP a pod.). To je možné ľahko dosiahnuť v centralizovanom dashboarde, ktorý sa pripravuje na mieru.

Personálne oddelenie je srdcom každej spoločnosti. Poskytuje zamestnancom podporu a poradenstvo a zaisťuje veľa každodenných administratívnych úloh, ktoré udržujú firmu v chode. Každého zamestnanca spoločnosti sprevádza od nástupu až po ukončenie pracovného pomeru. Mnoho činností, ktoré oddelenie robí, sa opakujú, sú časovo náročné a robia sa ručne. Ide o činnosti, ktoré vyžadujú pozornosť, sú neefektívne a vedú k častým chybám. A práve aj s nimi môže pomôcť technológia RPA.

Výhody robotov na HR oddeleniach

Uľahčiť prácu a ubrať starosti sa v prípade onboardingu podarilo v spoločnosti Kofola ČeskoSlovensko. Tú trápila administratíva spojená s odchodom zamestnancov. Rôzni ľudia potrebujú ku svojej práci rôzne sady nástrojov. Pre IT špecialistov Kofoly išlo o rutinné úkony, takže pravdepodobnosť, že pri nich dôjde k chybám, bola ešte vyššia, než je bežné. Spätná analýza ukázala, že tieto činnosti stáli IT oddelenie mesiac ročnej práce. Dosť na to, aby spoločnosť zvážila investície do ich automatizácie. S robotmi už v Kofole skúsenosti mali. Využíva ich napríklad finančné oddelenie. Ich nasadzovanie ale v minulosti sprevádzali problémy. Preto si IT špecialisti dali na príprave zadania mimoriadne záležať a presne špecifikovali, čo od robotov očakávajú, a to sa vyplatilo. „Vidíme, že nám šetria prácu, a vidíme tiež, že ušetrený čas môžeme venovať činnostiam, ktoré sú kreatívnejšie a posúvajú našu firmu ďalej,“ hovorí jeden zo zamestnancov IT oddelenia Kofoly. Ak zbavíme zamestnancov rutinných procesov, môžu sa venovať iným, efektívnejším činnostiam, ktoré vyžadujú hlbšie myslenie, alebo sa môžu sústrediť na vytváranie budovania vzťahu so zákazníkmi.

Roboti na HR oddeleniach zjednodušujú nábor nových zamestnancov, zariaďujú efektívnejší nástup nových pracovníkov, vykonávajú mzdové agendy, zaisťujú všetko v súlade s GDPR a dokončia hladký odchod zamestnanca. „Na HR oddelení našej spoločnosti robota využívame práve k týmto úkonom. Napríklad nástup zamestnanca je vyladený tak, že po jeho zaevidovaní do systému si robot prečíta, kedy a na akú pozíciu nastupuje. Na základe vopred definovaných pravidiel následne vstúpi do príslušných aplikácií a zriadi potrebné prístupy, prípadne objedná požadované pracovné pomôcky, ako je počítač, telefón atď. Po vytvorení všetkých prístupov robot pošle zamestnancovi nástupné dokumenty k preštudovaniu,“ hovorí Viktória Lukáčová Bracjunová. V prípade odchodu zamestnanca robot zaeviduje dátum ukončenia pracovného pomeru a v deň odchodu vstúpi do príslušných systémov, odoberie zamestnancovi prístupové práva a skontroluje jeho účet. O činnostiach aj o stave jednotlivých prístupových práv pošle e-mailovú notifikáciu.

Robot, ktorý spracuje stovky storn denne

Spoločnosti v e-commerce denne riešia pomerne vysoký denný objem storn alebo nevyzdvihnutých zásielok. Nielen že tieto požiadavky neprinášajú žiadny zisk, ale navyše sú spojené s dodatočnými nákladmi na ich riešenie prostredníctvom zamestnancov, ktorí by sa mohli venovať niečomu inému. Požiadavkou spoločnosti Mall.cz bolo, aby túto činnosť prevzal niekto iný. Pri hľadaní príležitostí pre optimalizáciu mali záujem o možnosť nasadiť RPA. Zrušenie objednávky v Mall.cz môže zákazník urobiť tromi spôsobmi – e-mailom, telefónom alebo prostredníctvom interaktívneho webového formulára. Zamestnanec po prijatí požiadaviek musí urobiť niekoľko úkonov v rôznych systémoch. Napríklad overiť alebo v prípade potreby manuálne požiadať o doplnenie požadovaných informácií, zistiť, v akom štádiu sa objednávka nachádza, či už bola zaplatená, vyexpedovaná a pod.

Po sprevádzkovaní RPA zamestnanci zákazníckeho servisu touto administratívou ušetria v priemere desať až dvanásť hodín denne a robot zastúpi prácu 1,25 operátora. Robot prejde a zanalyzuje všetky storná. Pokiaľ zistí, že si s niektorou časťou procesu nevie rady, upozorní zamestnanca, aby zvyšok doriešil sám. Takto dokáže rýchlejšie a skoro sám bezchybne spracovať väčší počet storno objednávok a minimalizovať náklady na zbytočnú prepravu a ich uskladnenie, ktoré boli medzičasom z nejakého dôvodu zrušené.

„Ročne tím Mall.cz týmto riešením ušetrí stovky tisíc korún. Navyše dokáže pripraviť štruktúrované podklady pre finančné oddelenie, čím ušetrí množstvo ďalšieho času. Celý proces sa navyše prečistil a zefektívnil,“ špecifikuje Viktória Lukáčová Bracjunová.

Moderné technológie zmenili interakciu so zákazníkmi

Keď zhruba pred desiatimi rokmi Martin Ohradzanský zasadol do riaditeľského kresla siete elektroobchodov NAY Group, do ktorej v Česku patrí dcérska spoločnosť Electro World, mal internetový predaj na celkových výnosoch spoločnosti iba niekoľkopercentný podiel. O dekádu neskôr sa na celkových tržbách podieľa zhruba tretinou. „V budúcich rokoch sa však toho v obchode zmení viac než len pomer online a offline tržieb. Preto pokrok v digitalizácií a automatizácií je neoddeliteľnou súčasťou našej dlhodobej stratégie,“ dodáva. Ak má byť spoločnosť dlhodobo konkurencieschopná a zisková, musí vedieť obslúžiť s existujúcimi zdrojmi viac zákazníkov – a zvládnuť stále väčšie výkyvy v dopyte. K tým dochádza nie len v sezónnych špičkách, ale počas pandémie aj pri náhlom zavádzaní opatrení či z dôvodu výpadku sortimentu v dodávateľskom reťazci.

V NAY preto vedeli, že potrebujú optimalizovať procesy, ale nevedeli, ako na to. Na základe šetrenia vo vnútri firmy si zadefinovali oblasti, v ktorých by bolo možné niečo robiť inak, a dokonca by ušetrili financie. Prostredníctvom RPA sa podarilo nájsť odstránenie jedného z úzkych miest. Nasadenie automatizácie procesov umožnilo zlepšiť zákaznícke služby a zároveň odľahčiť zamestnancov – v prvom kroku najmä tých, ktorí pracujú v back-office a na call centre. „Pri objednávkach v sezónnych špičkách sme stále častejšie narážali na kapacitné limity. Vykrývať ich brigádnikmi bolo vždy náročné a pri raste predaja cez internet hrozilo, že niektoré požiadavky nedokážeme naplniť v dostatočne krátkych lehotách,“ poukazuje Martin Ohradzanský. Agenti call centra ich vybavovali aj niekoľko tisíc mesačne. Pri každom storne sa musí urobiť niekoľko krokov v rôznych systémoch, napríklad preveriť, či už bol tovar vydaný a či bol zaplatený. Preto v NAY došlo k automatizácií už dvadsiatich procesov pomocou RPA napríklad pri spracovaní žiadostí o zrušenie objednávok, HR, fakturácii atď.

RPA je budúcnosť

Firmy, ktoré nad zavedením RPA snáď ešte váhajú, si musia uvedomiť, že svet sa vplyvom pandémie zmenil a je potrebné na to zareagovať. Postupujúca digitalizácia je daná štvrtou priemyselnou revolúciou. V minulosti nám mnoho nových nástrojov, vynálezov uľahčilo prácu a prispelo k zisku a prospechu všetkých. Robotická procesná automatizácia nie je výnimkou.

Zavedenie RPA v štyroch krokoch

robot kreslenka
  • Na úvod je potrebné zadefinovať si ciele s IT oddelením a zamestnancami, ktorí robia činnosti určené k automatizácií. V kooperácií s dodávateľom sa nastavia a definujú potrebné prístupy. Stretnutia trvajú približne dve až tri hodiny a nemusia byť osobné (môžu sa uskutočňovať cez videokonferenčnú aplikáciu).
  • Na základe zisteného dodávateľ proces zdokumentuje a navrhne jeho automatizáciu.
  • Implementátor automatizuje procesy v systémoch, ktoré organizácia bežne používa, nevytvára nové systémy ani neupravuje tie zavedené.
  • Samotná automatizácia netrvá dlho. Od prvého stretnutia je možné dodať robota už za tri až dvanásť týždňov v závislosti od komplexity procesu.

Zdroj: CFO World, 29. 3. 2022

Autor: Petr Much

V Soitrone nám roboty pomáhajú s HR, financiami aj s úlohami z IT

V každej firme sa zamestnanci na rôznych oddeleniach boria s opakujúcimi sa činnosťami, ktoré neprinášajú spoločnosti žiadnu alebo len minimálnu pridanú hodnotu. Občas sa nevyhnú ani chybám, ktoré musia nájsť, a opraviť. Pracovný čas tak venujú úlohám, ktoré už vykonávali. A pritom sa dá aj inak.

V Soitrone sme prišli na to, ako si prácu nielen uľahčiť, ale ako ju robiť efektívne, bez zbytočných chýb a navyše rýchlo. Preto využívame technológiu RPA, teda robotickú procesnú automatizáciu a odborníkov, ktorých máme. Každý deň sa presviedčame o tom, že funguje spoľahlivo nielen u našich klientov, ale i u nás doma. Patríme tak medzi firmy, ktoré využitím RPA znižujú náklady, pričom úspory sa môžu pohybovať od 50 do 100 percent. Automatizácia je zároveň celosvetový trend. Podľa prieskumu spoločnosti McKinsey automatizovala vlani tretina firiem aspoň jednu svoju činnosť a počet takýchto firiem z roka na rok rastie. Zväčšovať sa bude aj samotný trh s RPA technológiami, do roku 2027 porastie o 40 percent. Keďže v Sointrone chceme držať krok s dobou a svetovými trendami a zároveň nechceme, aby „obuvníkove deti chodili bosé“, robotov sme zamestnali aj u nás.

Boli sme medzi prvými užívateľmi

Skúsenosti s používaním robota majú aj naše HR a interné IT oddelenia, ktoré ho využívajú napríklad počas nástupu nových zamestnancov. Zámerom bolo, aby sme celý proces dokázali čo najviac urýchliť, zjednodušiť a minimalizovať možné chyby. Zároveň sme zapojením softvérového robota odbremenili viacero ľudí od zložitej administratívy. Robot zvládne vytvoriť pracovnú zmluvu, zabezpečiť potrebné administratívne i technické formality, ako sú prístup do firemných aplikácií, vytvorenie e-mailového konta, či spracovanie požiadavky na dodávku hardvéru.

Nový zamestnanec má už prvý deň nástupu nielen počítač, ale tiež všetky potrebné prístupy do interných systémov a robot mu v bezpečnej forme doručí aj užívateľské heslo. Výhodou je úspora času oddelení Service Desku a HR a v celom procese výrazne znižujeme chybovosť. Robot totiž zabezpečí, aby boli údaje z databázy užívateľov správne spracované. Všetky činnosti a úkony zároveň urobí tak, aby sme dodržali pravidlá ochrany osobných údajov. Čo je však pre nás najpodstatnejšie, celý proces vygenerovania pracovnej zmluvy a vytvorenia potrebnych prístupov trvá namiesto pol hodiny iba 23 sekúnd.

K tomu všetkému nám robot vytvára aj mzdové výkazy a ak zamestnanec vo firme končí, výstupné formality urobí za nás. Okrem toho nám robot na HR oddelení pomáha aj s milšími aktivitami, napríklad vygeneruje narodeninové blahoželania alebo poďakovanie k pracovnému výročiu. Keďže pracuje spoľahlivo, postupne sme ho zapojili aj do činností na ďalších oddeleniach. Naši interní IT špecialisti využívajú technológiu RPA na zabezpečenie automatického predlžovania platnosti používateľských účtov a to nielen pre interných, ale aj externých zamestnancov vstupujúcich do Soitron systémov. Výhodou použitia robota je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti a zjednodušený manažment účtov pre nadriadených. Ak chce manažér deaktivovať prístupy zamestnanca do viacerých aplikácií, urobí to na jeden klik. Užívateľovi tak zabráni ďalej vstupovať do systémov a používať ich.

Prinášame stále nové vylepšenia

Softvérového robota dokážeme naučiť prakticky čokoľvek a jeho zručnosti postupne rozširujeme. Vďaka našim IT špecialistom sa podarilo zautomatizovať evidenciu došlých faktúr a dobropisov. Cieľom bolo zjednodušiť spracovanie vybraných finančných a účtovných dokumentov a odbremeniť tak zamestnancov, pre ktorých je tento proces jednou z množstva dennodenných úloh. Vďaka RPA technológii robot otvorí doručené e-maily s prílohami a uloží ich do zdieľaného priečinku. Pomocou OCR technológie načíta potrebné údaje, ktoré validuje a ukladá do systému Axapta.

A čo ak príde faktúra o polnoci alebo cez víkend? Nemusíme sa báť, že ju účtovník prehliadne. O všetko sa totiž postará robot. V momente, ako sa doklad objaví v inboxe e-mailu, načíta ho a do jednotlivých položiek v systéme zapíše potrebné údaje, napríklad číslo faktúry, dátum prijatia alebo číslo účtu, na ktoré sumu treba uhradiť. Ak svoju prácu dokončí, faktúru uloží a ide na ďalšiu. Podobný proces zrealizuje tiež pri dobropisoch. Robot teda robí všetko to, čo sme pred tým museli robiť my. Okrem toho sme ho na finančnom oddelení zapojili aj do spracovania odosielaných faktúr a to tak, že automaticky vygeneruje podklady pred ich zaúčtovaním. Potrebné údaje si zoberie z excelovského súboru, v ktorom môžu byť uložené fakturačné údaje z viacerých projektov pre rôznych zákazníkov. Zodpovedný zamestnanec len dostane informáciu, že faktúry sú vytvorené, môže ich skontrolovať a odoslať.

Aj keď robota nevidíme a neporozprávame sa s ním, stal sa našim novým a spoľahlivým kolegom. Avšak, nezaspali sme a stále pracujeme na tom, aby sme ho vylepšovali a mohol nám tak pomáhať s ďalšími úlohami. A ušetrený čas venujeme našim klientom.

Zdroj: https://www.netsuite.com/portal/resource/articles/business-strategy/business-automation-statistics.shtml

Bez softvérovo definovaných dátových centier sa firmy nezaobídu

Vo firmách i štátnych inštitúciách sa informačné technológie podieľajú už takmer na všetkých procesoch. Zložitosť komunikačných systémov rastie, infraštruktúra sa musí meniť stále rýchlejšie, a predovšetkým prispôsobovať aktuálnym potrebám. Riešením sú softvérovo definované dátové centrá (SD DC). Konkrétne sa dnes zameriame na komunikačné toky v dátových centrách.

ČO JE SDx A AKO DO TOHOTO KONCEPTU ZAPADÁ SD DC

Pozrime sa najprv na princíp SDx. Ak chceme niečo v tradičných dátových centrách konfigurovať, musíme každý komunikačný prvok nastavovať samostatne, zariadenie po zariadení tak, aby sme dosiahli požadované funkcionality celku. U SDx všetko vykonávame z jedného centrálneho bodu – orchestrátora. Do neho zadáme pravidlá, ktoré má daná sieť spĺňať. A centrálne riadený orchestrátor jednotlivé prvky nakonfiguruje.

Takto môžeme pristupovať napríklad k routingu a cez SD WAN orchestrátor konfigurovať, spravovať a optimalizovať prenosové trasy i medzi kontinentami. Alebo môžeme SDA orchestrátor využiť na optimalizáciu a nastavovanie užívateľských prístupov, v LAN sieťach, pokojne aj vo viac geografických lokalitách.

V prípade dátových centier nám orchestátor umožní automatizačnú konfiguráciu jednotlivých komunikačných prvkov v prostredí, ktoré môže zahŕňať jednu, ale i viac lokalít (distribučný DC). Prípadne časť dátového centra môže byť v cloude/cloudoch rôznych poskytovateľov.

U SDx je tiež podstatné, že máme oddelenú trasu pre konfiguráciu a pre dáta. V staršom legacy svete toto neexistovalo. Jednoducho povedané, v SDx svete sú prvýkrát konfiguračné vrstvy (control plane) konfiguračné trasy oddelené od tých dátových (dáta plane) prenosových. Ďalšia podstatná vec je, že sa to všetko deje z jedného miesta. Tým pádom je nám jedno, koľko zariadení v danej sieti máme – či päť alebo päťdesiat.

Úvod do legacy DC sveta

Predstavte si, že budujeme dátové centrum a chceme postaviť jednoduchú webovú aplikáciu, ktorá má nejaké logické vrstvy. Prvá vrstva aplikácie bude frontend, ku ktorému sa pripájajú ľudia z internetu. Samotné spracovávanie zabezpečuje vo väčšine prípadov druhá vrstva – backend. Tá spracováva požiadavky z frontendu a využíva vstupy z databázovej vrstvy. Takto si môžeme reálne nejakú aplikáciu predstaviť – je zložená z frontendu, backendu a databázy.

Na každú z týchto vrstiev sú kladené trochu iné požiadavky. Pri databáze sú vyžadované iné nároky z oblasti zabezpečenia, pretože do nej majú prístup len dôveryhodné systémy. Naopak frontend je otvorený do internetu. Tam musíme bezpečnostný prístup riešiť úplne inak. Aby sme v tradičnom datacentre ochránili obsah – dáta, potrebujeme zabezpečiť, aby komunikácia, ktorá na frontend prichádza, bola za sieťovým a aplikačným firewallom, a za nejakým balancerom. Máme tak tri hardvérové ​​sieťové prvky, ktoré musíme postaviť do cesty. V štandardnom svete potrebujeme už dopredu poznať ako nastaviť príslušné VLAN, adresáciu IP adries, aby packet mohol cez tieto tri prvky prechádzať. Tým dokážeme zakázať, aby klient z internetu tieto tri prvky obišiel a rovno sa dostal na frontendový server. Môže to byť totiž potencionálny útočník, ktorý na frontendovom serveri urobí veľkú škodu.

Rozdiel medzi legacy a SDx svetom

Teraz sa dostávame k tomu podstatnému, čo legacy svet odlišuje od SDx. V SD svete, jednoducho povedané, nepotrebujeme konfigurovať jednotlivé prvky. Ukážme si to na príklade ostrovov v oceáne. Každý ostrov je súčasťou aplikácie. Máme ostrov frontend a ostrov database, napríklad z roku 2019. V súčasnosti sa rozhodneme aplikáciu aktualizovať a pribudne ďalší ostrov – backend. Aj na ňom je potreba všetko zabezpečiť – firewall, loadbalancer atď. Obrazne povedané musíme zrušiť staré plavebné trasy a vybudovať nové. Ako na to? Z jedného miesta z orchestrátora nastavím, aby sa lodička neplavila cestou internet-frontend, následne frontend-databázy. Ale trasu frontend-databázy zruším a cez orchestrátor lodičke poviem, že do databázy nebude plávať priamo, ale najprv zamieri na ostrov backend. A z neho sa vybuduje ďalšie trasa na databázu. V prípade veľkého množstva návštevníkov nám orchestrátor dokáže meniť veľkosť lodičky, aby dokázala priviesť všetkých návštevníkov (dynamické pridávanie zdrojov – server – kontajnerov). Možno sa zdá, že je to jednoduchý proces, ale ak sa dostaneme na úroveň reálne konfigurácie sieťových prvkov, tak je to veľký zásah do života daného datacentra.

Vo svete SD si danú cestu budujeme softvérovo. Len orchestrátoru zadáme príkaz, že chceme cesty takto pozmeniť a orchestátor plošne vykoná rekonfiguráciu po jednotlivých prvkoch. Administrátor pritom vôbec nemusel fyzicky do datacentra prísť, nič ručne konfigurovať, vykonávať zmeny v kabeláži, či meniť VLAN alebo IP adresovanie, smerovanie (routing) v sieti atď. Pri SD sa aj na komunikačné trasy pozeráme z pohľadu aplikácie. S tým súvisí otázka geografického umiestnenia dátových centier.

Vzdialené dátové centrá spolu komunikujú efektívnejšie

Uveďme si príklad – zákazník si vybuduje datacentrum a má ho na jednom mieste. Ak tam má kritické informácie, môže prísť povodeň či iná živelná pohroma a vznikne problém. Príde o svoje jediné datacentrum a všetky informácie. V takom prípade radšej zákazníci vykonajú to, že si vybudujú dve či viac datacentier, ktoré sú geograficky oddelené. Vzdialenosť tu nehrá rolu. Je jedno, či sú od seba 10 či 50 kilometrov.

Uveďme si príklad, v jednom datacentre nám beží aplikácia. Dôjde k živelnej pohrome a datacentrum „zhasne”. V takomto prípade potrebujeme v reálnom čase prepnúť na službu v druhom datacentre. „Zapnúť” ju nie je taký problém. Otázka je, čo urobiť s dátami? Pri klasických dátových centrách sa medzi databázami budujú samostatné dátové trasy. DB tak fungujú obrazne v jednej sieti a môžu sa synchrónne replikovať. V SD svete toto vieme zabezpečiť bez toho, aby tam musel byť fyzický prepoj. Nepotrebujeme priame prepojenie medzi dvojicou dátových centier. Môžeme využiť akýkoľvek transport, ktorý máme k dispozícii. Môže to byť internet, MPLS atď. Nad tým dokážeme dátové centrá prepojiť takým spôsobom, ako boli umiestnené v jednej sieti. Ak pôjdeme od tohto konceptu trochu ďalej, prečo by to to druhé dátové centrum nemohlo byť cloud? Tým sme chceli povedať, že softvérovo definované dátové centrum a spôsob, akým sa konfiguruje prostredníctvom orchestrátora, dokáže zabezpečiť aj prepojenie geograficky vzdialených dátových centier. A to všetko jednoducho cez bežnú IP sieť.

Aká je budúcnosť?

Vlastné dátové centrá boli predtým neefektívnymi monštrami, ktorá vyžadovali prácu množstva odborníkov. Boli navyše veľmi nákladné, takže si ich mohli dovoliť len korporácie, štátne inštitúcie či armáda. To sa postupom rokov menilo. Nástup virtualizácie serverov niekedy na prelome tisícročia bol zásadný a dátové centrá si mohli dovoliť aj menšie subjekty. V nasledujúcich desiatkach rokov nebude výnimkou, aby jeden IT špecialista spravoval pokojne tisíce serverov naraz. Na to si však budeme musieť ešte chvíľu počkať.

Softvérovo definované dátové centrum (SD DC), tiež niekedy nazývané ako virtuálne dátové centrum (VDC) je marketingový pojem, ktorý rozširuje virtualizačné koncepty, ako je abstrakcia, združovania a automatizácia, na všetky zdroje a služby dátového centra za účelom dosiahnutia IT ako služby (ITaaS) . V softvérovo definovanom dátovom centre sú všetky prvky infraštruktúry (siete, úložisko, CPU a zabezpečenia) virtualizované a dodávané ako služba.

Nasadenie nového dátového centra možno zvládnuť do 24 hodín

Presúvanie vybraných podnikových IT služieb do prostredia cloud computingu externých poskytovateľov je čoraz populárnejšie. Z našich skúseností do neho však neprenášajú všetko.

Výraz hyperkonvergovaná infraštruktúra označuje firemné IT, v ktorom sú všetky tri časti (výpočtový výkon, diskové úložisko, sieť) plne virtualizované. Kvôli tomu vznikajú dva vzájomne nekompatibilné svety externého dátového centra a interného IT, ktoré nemožno vzájomne integrovať. V poslednej dobe sa stáva viac a viac využívanějším riešením, zaujímavým ako pre manažérov, tak aj IT administrátorov, tzv. hyperkonvergencia.

Pojem možno znie zložito, firmám ale uľahčuje každodennú prácu a pripravuje ich na digitálnu budúcnosť. Je odpoveďou na problematické zabezpečenie, aj komplikovanú rozšíriteľnosť dátových centier, aj ich prepojenie s externým cloud computingom. Je to dôležitá zmena s významným vplyvom na flexibilitu firmy a stratégiu využívania IT.

“Výraz hyperkonvergovaná infraštruktúra označuje firemné IT, v ktorom sú všetky tri časti (výpočtový výkon, diskové úložisko, sieť) plne virtualizované.”

Zbyszek Lugsch

V minulosti trvala inštalácia a spustenie nového dátového centra niekoľko týždňov. To už ale neplatí. Hyperkonvergovanú IT infraštruktúru sme u jedného zákazníka nasadili, vrátane migrácie aplikácií a dát do 24 hodín. Dokonca bez nutnosti prerušenia prevádzky. Nový systém tak možno implementovať rádovo v hodinách.

Manažéri sa môžu tešiť aj na jednoduchšiu správu firemného IT. Administrátorov čaká jednotný manažment. Celú hyperkonvergovanú IT infraštruktúru totiž dokážu spravovať z jediného nástroja. A to vrátane výkonnostného manažmentu, ktorý kontinuálne monitoruje stav celého IT prostredia.

Čo hyperkonvergencia “dokáže”?

Výhodou nasadenia hyperkonvergovaného hardvéru je aj jeho jednoduché prepojenie s existujúcim IT prostredím v danom podniku. Pokiaľ zákazník potrebuje výrazne rozšíriť kapacitu dátového centra a zároveň chce využiť doterajší hardware, vieme spojiť staré prostredie s novými systémami. Spojíme to až do momentu, kedy plynule presedlá na plne hyperkonvergovanú infraštruktúru.

Veľkým plusom je, že pomocou Cisco Workload Optimization Manager firmy dokážu ľahko optimalizovať využitie vlastného dátového centra s cloudovými službami externého poskytovateľa. Dôležité je, že subjekty získavajú vlastný privátny cloud so všetkými jeho výhodami. Vďaka tomu môžu využívať podobné cloudové služby, ktoré poskytujú veľkí prevádzkovatelia dátových centier, medzi ktoré patria napríklad telekomunikační operátori.

Zdroj: Computerworld

Cisco Workload Optimization Manager firmám dokonca navrhne, či je pre nich lepšie prevádzkovať konkrétnu službu, aplikáciu alebo server z privátneho či verejného cloudu.

Môžu sa tiež flexibilne rozhodovať, čo si zaobstarajú ako službu z externého cloudu. Vďaka tomu využijú to najlepšie z oboch svetov. Hyperkonvergované riešenie navyše šetrí miesto. Napríklad u jedného nášho klienta, ktorý vymieňal zastarané dátové centrum, zabralo nové hyperkonvergované riešenie Cisco HyperFlex len niečo cez päť percent z pôvodného priestoru. Výhodou je, že s Cisco HyperFlex nebude firemné IT brzdou rozvoja biznisu. A to sa nakoniec odrazí aj vo finančných výkazoch.

Dôraz na kvalitu i bezpečnosť

Historické základy Soitronu sú postavené na oblasti počítačových sietí, preto sme doteraz preferovaným partnerom pri budovaní aj tých najsofistikovanejších podnikových sieťových infraštruktúr. Máme navyše vlastnú službu, ktorá nám umožňuje analyzovať prostredie u zákazníka a identifikovať možné úskalia. Veľkým plusom sú tiež naše Security Operations Centrum Void a bezpečnostné riešenia. Spolupracujeme s najnovšími technológiami vendorov, ktorí sú považovaní za lídrov globálneho trhu. Vieme tak posúdiť a navrhnúť dizajn dátového centra, tak aby bolo nielen spoľahlivé, ale aj bezpečné.

Analytická spoločnosť IDC vo svojej štúdii pre značku Cisco uvádza, že testy hyperkonvergovaného riešenia s názvom Cisco HyperFlex preukázali u IT tímov zvýšenie efektivity až o 71%. V prípade času potrebného na rozbehnutie novej infraštruktúry bol nárast až 91%. Všetko je vyladené už od výrobcu. IT manažéri vôbec nemusia riešiť architektúru systému ani problémy, ku ktorým dochádza pri iných systémoch. Firmy navyše vďaka hyperkonvergencii môžu využívať čas svojich IT zamestnancov na činnosti, ktoré firme generujú zisk.

5 otázok, ktoré je nevyhnutné zodpovedať pri výbere RPA dodávateľa

Viktoria Lukáčová Bracjunová

VIKTÓRIA LUKÁČOVÁ BRACJUNOVÁ


Digitalizácia, robotizácia a automatizácia sa stala nevyhnutnou súčasťou strategického uvažovania všetkých manažérov a podnikateľov, ktorí neustále hľadajú vo firmách rezervy, aby im neušiel vlak a nestratili konkurencieschopnosť.

Kto sa raz oboznámil s prínosmi robotickej procesnej automatizácie (RPA) a rozhodol sa túto technológiu využiť pre zvýšenie produktivity ľudí, zníženie nákladov, zrýchlenie procesov či pre zlepšenie efektívnosti alebo zákazníckych služieb, nevyhnutne stojí pred dilemou voľby dodávateľa.

Vo svetle viacerých technológií, na ktorých môže byť automatizácia procesov postavená, ako aj typologicky odlišných firiem, ktoré sa implementáciám RPA systémov venujú, však výber vonkoncom nemusí byť ľahký. Konzultanti Soitronu prinášajú 5 otázok, ktoré si treba pri výbere dodávateľa RPA starostlivo zodpovedať.

1. Akú technológiu využijeme?

Pre robotickú automatizáciu procesov je nevyhnutné vybrať si nielen dodávateľa, ktorý samotné nasadenie RPA zrealizuje, ale aj softvérovú technológiu, na ktorej bude riešenie postavené. K najpoužívanejším patria nástroje UiPath, Automation Anywhere a Blue Prism.

Prirodzene, každý z nich má svoje plusy a mínusy, pre ktoré môže byť pre určité potreby vhodnejší, alebo naopak úplne nevhodný. Odlišné sú nielen možnosti, spôsoby používania a schopnosti spolupráce s existujúcimi systémami, ale aj ceny licencií.

Preto ak si RPA vyberajú priamo biznisové oddelenia, je dobré ak požiadajú o pomoc itéčkárov, alebo zvolia dodávateľa, ktorý ja partnerom viacerých výrobcov RPA nástrojov, takže vie na základe skúseností odporučiť každému zákazníkovi najvhodnejšiu technológiu.

2. Aký typ dodávateľa zvolíme?

RPA dnes poskytuje celá plejáda typologicky odlišných firiem – od konzultačných spoločností, cez softvérové domy, až po systémových integrátorov. Každý typ dodávateľa môže mať svoje pre a proti.

Spoločnosti, pre ktoré je core biznisom poradenstvo, môžu vyzdvihovať, že dobre rozumejú podnikovým procesom a majú rozsiahle skúsenosti s ich optimalizáciou. Technologické firmy pre zmenu môžu poukazovať na technické know-how, ktoré je potrebné pre získavanie elektronických dát z rozličných systémov a integráciu RPA s existujúcim IT prostredím.

Ideálnou voľbou sa javí dodávateľ, ktorý má konzultačné kapacity pre optimalizáciu podnikových procesov a zároveň silné vývojárske a integračné schopnosti, vďaka ktorým vie prekonať prípadné technické problémy a zladiť automatizáciu s už používanými informačnými systémami a aplikáciami.Ako budeme RPA prevádzkovať?

3. Ako budeme RPA prevádzkovať?

Okrem nástroja a dodávateľa treba pri zavádzaní robotickej automatizácie rozhodnúť, ako softvér prevádzkovať a ako zaň platiť. Jedna možnosť je zakúpiť si potrebné licencie a nainštalovať RPA do vlastného IT prostredia.

Dobrý dodávateľ však umožňuje zákazníkom využiť softvérovú automatizáciu aj ako službu. Táto možnosť môže byť obzvlášť vhodná pre firmy, ktorým chýbajú silné IT oddelenia alebo nemajú kapacity venovať sa automatizácii.

Máloktoré firmy tiež majú procesy, pri ktorých by bol robot vyťažený neustále, niektorým dokonca stačí zapojiť automatizáciu iba na jednu až dve hodiny denne. V takýchto prípadoch môže byť efektívnejšie licencie nekupovať, ale zaplatiť iba za čas, ktorý robot v skutočnosti odpracuje.

4. Ako zabezpečíme údržbu a rozvoj RPA?

Riešenie pre softvérovú automatizáciu procesov nie je balíkový softvér, preto je vhodné vyhnúť sa dodávateľom, ktorí k zavádzaniu RPA pristupujú ako k jednorazovému projektu ukončenému podpísaním odovzdávacích protokolov.

Veľa o prístupe dodávateľa vypovedá už spôsob, akým chce pristupovať k implementácii. Je rozdiel či postupuje iba podľa zadania zákazníka, alebo sa snaží procesom detailne porozumieť a analyzovať, čo sa stane po automatizácii v kontexte iných procesov. Rovnako dôležité je riešenie pred odovzdaním otestovať v rôznych scenároch.

Dôkladné zdokumentovanie a otestovanie automatizovaného procesu znižuje riziko, že riešenie nebude fungovať správne. Korektný dodávateľ však pre každý prípad po nejaký čas monitoruje proces aj v ostrej prevádzke a garantuje následne podporu pri prípadných budúcich zmenách.

5. Bude pri automatizácii narábané s dátami v súlade s legislatívou?

Pre prísnu legislatívu o ochrane osobných údajov dnes musia byť firmy pri narábaní s dátami mimoriadne opatrné, a to vrátane tých čo spracúvajú softvéroví roboti.

Pri výbere RPA sa preto treba zaujímať či dodávateľ vie preukázať, aké aktivity robot pri procese vykonáva a poskytnúť k tomu v prípade potreby záznamy. Taktiež je dôležité, aby na projekte pracovali spoločnočnosti, ktoré majú certifikovaných developérov podľa štandardov používanej technológie. Dodávateľ by mal zároveň garantovať, že žiadne dáta nie sú trvalo uskladňované bez vedomia zákazníka na mieste, kde by mohli byť vystavené riziku úniku či zneužitia.

Precízny dodávateľ si pred odovzdaním riešenia prejde s klientom zdrojový kód a transparentne vysvetlí, čo softvérový robot v jednotlivých krokoch robí, kam siaha a ako s dátami narába.

Viktoria Lukáčová Bracjunová

Viktória Lukáčová Bracjunová

Business & New Technologies Products Development Manager
viktoria.bracjunova@soitron.com

Nová éra hlasovej komunikácie

 

V call centrách bol pri interakcii zákazníkov s agentami a systémami automatickej obsluhy volania (IVR) dlhú dobu jediným komunikačným kanálom hlas. S nástupom viackanálových (omnichannel) kontaktných centier mnohé prognózy predpovedali ústup hlasu a vzostup iných foriem komunikácie, ako napríklad web chatu, e-mailu, videa, messengerov na sociálnych sieťach a podobne. Moderné technológie, ako hlasová analytika v reálnom čase, voicebot či umelá inteligencia, však v súčasnosti umožňujú odbavenie značnej časti komunikácie pomocou automatu, ktorý sa so zákazníkom rozpráva prirodzeným spôsobom a reaguje podobne ako živý človek. Súčasne dochádza k výraznému zvýšeniu efektivity práce agentov a k zlepšeniu zákazníckej skúsenosti, tzv. „customer experience“.

 

Robot robí človeka menej robotom

„Dobrý deň, dovolali ste sa do firmy XY. Ako vám môžeme pomôcť?“ Napríklad takto môže vyzerať začiatok rozhovoru s automatickým hlasovým asistentom (voicebotom). Prirodzený jazyk a dynamický dialóg sú pritom základom celej nasledujúcej komunikácie. Na rozdiel od klasických IVR totiž zákazník nie je obťažovaný zdĺhavým počúvaním možností, ktoré ho z väčšej časti nezaujímajú. Agenti kontaktného centra tak môžu byť pri typických opakujúcich sa úlohách nahradení voicebotom. Ten dokáže od zákazníka získať dôležité údaje (pri prichádzajúcich aj odchádzajúcich hovoroch) a zároveň je mu schopný poskytnúť požadované informácie a prepojiť hovor na správnu skupinu agentov (tzv. call steering). Voicebot okrem toho dodržiava definovaný call flow.

Výsledkom správneho nastavenia voicebota a voľby vhodných úloh je úplné alebo čiastočné oslobodenie agentov od nudných a opakujúcich sa aktivít (napr. overovanie klientov pomocou vopred určených otázok).

Súvisiaca téma: Prečítajte si viac o softvérových robotoch

Voicebot prináša aj mnohé benefity

Zníženie záťaže kontaktného centra – hlasový asistent automaticky komunikuje so zákazníkmi a vykonáva vopred definované úlohy (vďaka API integrácii a RPA – robotickej procesnej automatizácii).

Veľká škálovateľnosť riešenia – výkonnosť systému je obmedzená iba počtom licencií, parametrami použitých virtuálnych serverov a konektivitou k operátorovi.

Okamžitá reakcia v prípade vopred definovanej situácie (napr. prejav nespokojnosti zákazníka). Táto reakcia je aktivovaná na základe online triggerovania.

Nízke náklady v porovnaní s nákladmi na agentov kontaktného centra.

Jednoduchá integrácia textových výstupov do štandardne používaných analytických nástrojov.

Automatickú komunikáciu s voicebotom možno rozšíriť aj o ďalšie funkcie. Jednou z nich je hlasová biometria umožňujúca bezpečnú autentifikáciu klientov, ktorá prebieha na základe porovnania ich hlasu s uloženým vzorom („odtlačkom“). Hlasovú autentifikáciu volajúcich používa napríklad Tatra banka (naša prípadová štúdia).

Svet sa zrýchľuje a známy verš Jana Nerudu – „kdo chvíli stál, již stojí opodál“ – je stále aktuálnejší. S voicebotmi totiž prichádza renesancia hlasu, nová éra hlasovej komunikácie a obsluhy zákazníkov.

Do popredia sa stále viac dostávajú komunikačné centrá vybavené najmodernejšími technológiami, pretože aj vďaka nim dokážu získavať zákazníkov a udržiavať ich mieru spokojnosti.

Slovníček kontaktných centier


Bot (konkrétne chatbot, mailbot, voicebot atď.) – skratka slova robot. Ide o počítačový program, ktorý v prípade implementácie do kontaktného centra automaticky komunikuje so zákazníkom prostredníctvom určitého kanálu (chat, hlas, sociálne siete, firemná webová stránka a pod.).
Voicebot – počítačový program, ktorý slúži na automatickú hlasovú komunikáciu s ľuďmi.
IVR (automatické hlasové systémy, Interactive Voice Response) – automatická obsluha volania, hlasová samoobsluha – hlasový systém umožňujúci interakciu, pri ktorej sú generované informácie, na ktoré zákazník reaguje hlasom alebo tónovou voľbou (stlačením tlačidla).
Customer experience – zákaznícka skúsenosť, spokojnosť zákazníkov.
Artificied intelligence (AI) – po slovensky umelá inteligencia. Tento odbor informatiky sa zaoberá tvorbou algoritmov vykazujúcich známky inteligentného správania. Jeho cieľom je vyvíjať riešenia schopné simulovať ľudské myslenie a schopnosť učiť sa (podľa pokynov človeka, pozorovaním prebiehajúcich situácií a situácií z minulosti alebo metódou pokus-omyl). Často sa v rámci neho využívajú umelé neurónové siete.
Omnichannel – týmto slovom je označovaná stratégia, v rámci ktorej sa organizácie snažia maximálne využiť viac paralelných predajných kanálov a zároveň previazať všetky dostupné komunikačné kanály. Pri použití omnichannel stratégie možno perfektne nastaviť procesy, zbierať údaje o zákazníkoch a ich správaní a preferovaným spôsobom komunikovať s jednotlivcami naprieč online aj offline kanálmi.
API (Application Programming Interface) – ide o súbor procedúr, funkcií, tried či protokolov určitej knižnice (prípadne iného programu alebo jadra operačného systému), ktoré môže programátor využiť. Funkcie API sú programové celky, ktoré programátor používa namiesto toho, aby ich sám vytváral. Voľným prekladom do slovenčiny tak ide o rozhranie slúžiace na programovanie aplikácií. Jednotlivé API v praxi umožňujú rozšírenie funkcionality a automatizáciu určitých procesov. Zmyslom API je zaistenie komunikácie medzi dvoma aplikáciami, ktoré si vzájomne vymieňajú údaje. Vo výsledku tak môže programátor využiť už hotové komponenty a integrovať ich do svojich vlastných riešení.
Call steering (riadenie hovorov) – voicebot zistí, čo zákazník potrebuje a následne ho prepojí na príslušného agenta kontaktného centra alebo oddelenie. Zákazník sa vďaka tomu nemusí preklikávať IVR (hlasovým rozcestníkom).

Ako sa vám pracovalo počas tejto pandémie? Prieskum v spolupráci s forbes magazín a spoločnosťou Cisco

Ako ste toto obdobie zvládali vy? Mohli ste bez problému pracovať z domu? Ako často ste boli online? Naučila vás pandémia používať video hovory viac aktívnejšie?

Čo vlastne bolo cieľom prieskumu? Zistiť, ako zvládli čitatelia Forbesu prácu z domu počas koronavírusu v Čechách a na Slovensku. Poskytnúť firmám, zamestnancom a ďalším spoločnostiam prehľad o tom, ako sú pripravení na podobnú situáciu, prípadne inšpirovať ich do budúcna.

“Až 93% respondentov využívalo počas pandémie videokonferenčné hovory”.

KTO SÚ RESPODENTI NÁŠHO VÝSKUMU? A AKO PRISTUPUJÚ K HOME OFFICE?

Respondentmi nášho prieskumu boli prevažne majitelia firiem (60%), manažéri alebo živnostníci, hlavne z veľkých korporácií s viac ako 100 zamestnancami. Veľká výhoda videokonferencií je, že môžete pred obrazovkou sedieť doma vo svojom prostredí a nevyužiť pre video hovor kameru. Takto tomu prispôsobilo 50% respondentov aj svoj outfit. Pri svojom počítači sedelo v domácom oblečení alebo dokonca aj v pyžame. 36% respondentov sa oblieklo slušne iba od pása hore.

NA ČO RESPONDENTI PREDOVŠETKÝM VIDEO HOVORY VYUŽÍVALI?

Infografika ukazuje, že video hovory sa prevažne používali na interné meetingy a porady s jednotlivými kolegami, veľa krát taktiež nahradili mnohé telefonáty. A keďže sa počas pandémie nemôžme stretávať osobne, tak sa 28% stretnutí konalo cez video hovor.

Interné meetingy, porady s kolegami

Školenie, e-learning

Celofiremné meetingy

Virtuálne stretnutia s klientami

ZÁZNAM PREZENTÁCIE VÝSLEDKOV PRIESKUMU NA KONFERENCII FORBES LEPŠIE SLOVENSKO

Celý záznam konferencie môžete nájsť na tomto LINKU.

Prezentáciu prieskumu nájdete v -3:25:10

Prieskum nájdete aj na našom youtube kanále TU.

ĎAKUJEME ZA PODPORU

KONTAKTUJTE NAŠICH ODBORNÍKOV NA VIDEOKONFERENCIE

Zaujala vás téma VIDEO HOVOROV? Pokiaľ máte nejaké otázky týkajúce sa video konferenčných zariadení, nechajte nám kontakt a naši špecialisti vám radi poskytnú nezáväznú konzultáciu.


    Čo považujú účastníci prieskumu za najväčšie nevýhody videohovorov? Stiahnite si výsledky prieskumu a zistite viac o práci z domu počas pandémie.



    3 otázky, ktoré si treba zodpovedať pred nasadením RPA

    Viktoria Lukáčová Bracjunová

    VIKTÓRIA LUKÁČOVÁ BRACJUNOVÁ

    Ak ste sa niekedy zaujímali o robotickú procesnú automatizáciu (RPA), určite poznáte jej prínosy – od možnosti zvýšiť produktivitu až po zníženie nákladov a zlepšenie efektivity.

    Softvérový robot nikdy nespí, preto šetrí množstvo času a urýchľuje procesy, ale tiež odbremeňuje ľudí od časovo náročných rutinných úkonov, vďaka čomu umožňuje zlepšiť služby pre zákazníkov či občanov a zvýšiť spokojnosť zamestnancov. No ako žiadna technológia, ani RPA nedokáže všetko a pre úspešný výsledok jej nasadenia treba splniť niektoré nevyhnutné predpoklady. Toto sú tri základné veci, ktoré si treba uvedomiť ešte pred samotnou implementáciou RPA.

    1. Bez vstupných dát to nepôjde

    RPA potrebuje dáta v elektronickej podobe, čiže nedokáže fungovať s papierovými dokumentmi. Ak teda chcete softvérom automatizovať napríklad spracúvanie písomných sťažností zákazníkov, alebo faktúr prichádzajúcich tradičnou poštou, treba ich najskôr preklopiť do digitálnej formy.

    Ideálne tiež je, ak sú vstupné dáta v takzvanej štruktúrovanej podobe, čiže organizované vopred definovaným spôsobom. Práve neštruktúrovaná podoba dát, ktoré vo firmách aj na úradoch prevažujú (napríklad emaily, ale taktiež audiozáznamy, videá či fotografie vrátane digitalizovaných formulárov vyplnených ručným písmom), môže vyzerať ako hlavná prekážka efektívneho zavedenia RPA.

    Nevhodná podoba dát pre robotické spracovanie však nie je neriešiteľný problém. Papierové dokumenty sa dnes dajú vcelku spoľahlivo „prečítať“ technológiou pre rozpoznávanie písma (OCR). Obdobne existujú napríklad riešenia pre prepis audio záznamov nahraných z kontaktných centier do textovej podoby.

    2. Softvérový robot nemá mozog

    Robotický softvér vie spracovať všetko k čomu je naprogramovaný, ale nemá inteligenciu ani sa nevie sám od seba učiť. Preto od neho nemôžete chcieť, aby zodpovedal otázky, na ktoré neexistuje jednoznačná odpoveď, lebo si vyžadujú citlivé posúdenie človekom, ktoré sa robotom nedá nahradiť.

    Napríklad pri schvaľovaní úverov, alebo akýchkoľvek žiadostí, pri ktorých žiadateľ niektoré kritériá spĺňať môže a iné nemusí, by automatické zamietnutie mohlo znamenať stratu biznisu, alebo nespokojnosť klienta. Preto treba aj pri automatizovanom schvaľovaní žiadostí v niektorých prípadoch využiť aj odborný názor skúseného človeka, ktorý môže byť sčasti založený aj na pocite.

    Potreba ľudského úsudku a rozhodnutia v niektorých fázach procesu preto nemusí automaticky znamenať, že daná činnosť nie je vhodná pre automatizáciu. Znamená len, že do automatizovaného procesu spracúvaného robotom treba občas prizvať k spolupráci človeka. Napríklad vyskakovacím oknom, ktoré sa zodpovednému pracovníkovi objaví na pracovnej ploche v prípade, keď si robot s niečím nevie dať rady alebo na to nemá kompetenciu.

    Chýbajúca inteligencia RPA sa dá tiež obísť zakomponovaním prvkov umelej inteligencie a strojového učenia. V takomto tandeme sa softvérový robot dokáže aj adaptovať a vyvíjať rozhodovanie na základe širšieho kontextu a minulých skúsenosti.

    3. Nevyhnutná integrácia

    Ak má byť RPA efektívne, môže byť niekedy nevyhnutné spracúvať veľké množstvá dát v rôznych formátoch z rozličných zdrojov. Napríklad účtovné oddelenia zvyknú od jednotlivých dodávateľov prijímať faktúry vo viacerých formátoch, pričom jednotlivé údaje bývajú umiestnené na rozličných miestach. Aby ich softvér vedel prečítať, treba ich dostať do jednotnej podoby, alebo robota prispôsobiť na čítanie každej požadovanej formy a podoby.

    Rovnako ako pri predošlých bodoch, ani rozmanitosť formátov alebo zdrojov dát nie je neprekonateľná prekážka, len komplikácia, s ktorou treba rátať pri určovaní celkovej prácnosti a kalkulovaní nákladov voči prínosom, respektíve pri rozhodovaní, ktoré procesy sa automatizovať oplatí a pri ktorých už návratnosť investícií nemusí byť adekvátna.

    Pri uvažovaní o obmedzeniach a možných prekážkach pre zavedenie RPA je zároveň dobré si uvedomiť, samotný softvérový robot nerieši podstatu nefunkčných či neefektívnych procesov. V Soitrone preto ešte pred samotnou automatizáciou analyzujeme dotknuté procesy a v prípade potreby navrhujeme ich vylepšenie pomocou nástrojov biznis proces manažmentu.

    Spočítané a podčiarknuté, pri uvažovaní o RPA je nevyhnutné nájsť si partnera, ktorý nielenže dobre pozná predpoklady pre úspešné zavedenie robotickej automatizácie, ale poskytuje aj široké portfólio služieb vrátane integrácie a procesného manažmentu, ktoré môžu byť pre zmysluplné využitie RPA nevyhnutné.

    Viktoria Lukáčová Bracjunová

    Viktória Lukáčová Bracjunová

    Business & New Technologies Products Development Manager
    viktoria.bracjunova@soitron.com

    Ste pripravení na audit kybernetickej bezpečnosti?

    DAVID DVOŘÁK

    Významné slovenské firmy, štátne či finančné inštitúcie sú povinné prejsť auditom kybernetickej bezpečnosti a záverečnú správu o ňom predložiť Národnému bezpečnostnému úradu. Ukladá im to zákon o kybernetickej bezpečnosti. Koho presne sa táto povinnosť týka, ako sa na ňu pripraviť, kto audity vykonáva a koľko času si na to vyhradiť?

    Audit kybernetickej bezpečnosti si musia zabezpečiť prevádzkovatelia základných služieb. Patria sem napríklad bankový sektor, priemysel, telekomunikačné spoločnosti, pošta, energetika, výrobcovia liekov, zdravotné kliniky či nemocnice, samosprávy nad 1000 obyvateľov, ale aj mnohé ďalšie. Príloha zákona definuje presne 11 odvetví (napr. doprava, digitálna infraštruktúra, elektronické komunikácie, infraštruktúra finančných trhov, voda a atmosféra, verejná správa a i.), z ktorých subjekty musia prejsť týmto auditom. Ide teda o povinnosť, ktorá sa týka tisícok rôznych subjektov. Skontrolujte si preto vo vlastnom záujme, či nie ste náhodou medzi nimi.

    DEADLINE ZA DVERAMI

    Termín splnenia tejto zákonnej povinnosti sa už nezadržateľne blíži. Všetky subjekty zapísané Národným bezpečnostným úradom do zoznamu prevádzkovateľov pred 9.11.2018, musia stihnúť audit do 9.11.2021 podľa dátumu zápisu (3 roky po zápise). Subjekty zapísané po 9.11.2018 musia vykonať svoj audit do 2 rokov od príslušného dátumu zápisu do registra.

    O ČO ŠTÁTU IDE?

    Počet kybernetických útokov u nás i vo svete rastie, aj samotné ataky sú komplexnejšie a zložitejšie. Dôkazom toho je aj nedávny útok na spoločnosť Garmin ako aj pribúdajúce útoky na rôzne nemocnice. Cieľom zákona o kybernetickej bezpečnosti je preto pripraviť a zabezpečiť, aby boli kľúčové slovenské firmy viac odolné voči kyberútokom. Snahou auditu je overiť, či dané firmy, samosprávy či iné subjekty zo zoznamu prevádzkovateľov základných služieb spĺňajú všetko to, čo od nich žiada zákon o kybernetickej bezpečnosti. Ide o množstvo rôznych povinností a bezpečnostných opatrení. Pred samotným auditom je teda potrebné ich najskôr všetky implementovať.

    ČAS JE KĽÚČOVÝ

    Kým niektorí prevádzkovatelia mnohé z opatrení už dnes spĺňajú a  audit bude pre nich „malina“, množstvo slovenských firiem na bezpečnosť a odolnosť voči hackerom dlhé roky zabúdala. Z vlastných skúseností vieme, že mnohé firmy kybernetickú bezpečnosť vôbec neriešia, čakajú až na povinné audity. Z pohľadu bezpečnosti sú zanedbané hlavne priemyselné odvetvia, zdravotnícke zariadenia a samosprávy. V ich prípade je ideálne, aby s implementáciou začali čím skôr. Hoci z pohľadu zákonných lehôt je ešte trochu času, implementácia opatrení môže byť pre niektorých poskytovateľov dlhšia. Môžu ju „natiahnuť“ rôzne nečakané zistenia, prípadné obstarávanie novej techniky alebo nedostatok špecialistov.

    AUDÍTOROV JE STÁLE MÁLO

    Audity môžu u prevádzkovateľov vykonať iba audítori certifikovaní Kompetenčným a certifikačným centrom kybernetickej bezpečnosti (KCCKB). Aktuálny zoznam certifikovaných audítorov kybernetickej bezpečnosti môžete nájsť na stránke KCCKB. Keďže nároky na nich sú pomerne vysoké, ich počet stúpa iba veľmi pomaly. Aj preto je dobré, ak sa firmy na blížiaci sa termín auditov začnú pripravovať s dostatočným časovým predstihom.

    Dodržiavanie požiadaviek na kyberbezpečnosť kontroluje Národný bezpečnostný úrad. Ak zistí, že prevádzkovateľ zákon nedodržiava, môže mu udeliť pokutu od 300 do 300 000 eur. Oveľa väčšou hrozbou sú však škody spôsobené samotným kyberútokom. Tie sa podľa štatistík môžu vyšplhať v priemere až do výšky pol milióna eur.

    Čoraz väčšia vynaliezavosť kyberútočníkov, ale aj rozširujúce sa spektrum možných rizík spôsobuje, že ani tá najväčšia firma nie je schopná brániť sa takýmto hrozbám úplne sama. Mnoho firiem sa preto pri implementácii opatrení spolieha na externých odborníkov, ktorých je ale žalostne málo.

    PREČÍTAJTE SI VIAC

    ZAUJALA VÁS TÉMA KYBERNETICKÁ BEZPEČNOSŤ?

    Prečítajte si naše ďalšie články na túto tému:

    MÁTE ĎALŠIE OTÁZKY?

    Potrebujete pomôcť s prípravou na audit kybernetickej bezpečnosti? Naši IT špecialisti vám radi ochotne poradia, čo všetko budete naň potrebovať.

    KONTAKTUJTE NÁS

    David Dvořák, CISA, CISM, CRISC, CDPSE

    IT Advisory Manager

    david.dvorak@soitron.com

    Utopické vízie verzus reálne skúsenosti. Čo naučil firmy cloud?

    Koniec IT oddelení – je to cloudom? Pýtal sa v titulku britský magazín Computer Weekly v roku 2009. Päťpísmenková technológia začala pred desiatimi rokmi dobývať obálky nie len technologických, ale aj biznis magazínov. Čo z toho, čo sľubovala, sa skutočne splnilo, a v čom nám naopak dala lekciu z prehnaného optimizmu? Spolu s tromi IT špecialistami zo spoločnosti Soitron sme cloud rozobrali na súčiastky.

    Jedna z prvých reklám na cloud je ešte z roku 1993 od spoločnosti AT&T. Jej názov bol skrátka – What Is The Cloud? (Video je stále možné vidieť na YouTube). Tri hlavné výhody, v tom čase úplne neznámej technológie, boli – možnosť výberu, kontrola a pohodlie.

    Kráľ je mŕtvy, nech žije… veľa kráľov

    Cloudu nemožno uprieť, že IT služby sú vďaka nemu dostupnejšie. Zabehnutým hráčom vyrástla konkurencia. Kto by bol pri zrode Amazonu povedal, že raz bude okrem tovaru predávať aj výpočtový výkon a priestor na ukladanie dát?

    Veľkým miľníkom pre cloud mal byť v roku 2009 aj príchod nového operačného systému Windows 7. Napriek tomu, že bol komerčne úspešný, trh s cloudom oveľa výraznejšie ovplyvnili konkurenti. Zdroj: reprofoto, The Economist

    Cloud naraz zjednodušil počítanie a porovnávanie nákladov na firemné IT. „Veľmi uľahčil situáciu IT-čkárov, ktorí vedia argumentovať, koľko čo stojí. Pre finančných riaditeľov je to omnoho zrozumiteľnejšie ako keď v minulosti prišlo IT oddelenie s tým, že okrem samotného CRM systému ešte budeme potrebovať dokúpiť dátové úložisko, pridať servery, výpočtový výkon a podobne,” spomína IT konzultant Zbyszek Lugsch zo spoločnosti Soitron. Na strane druhej však podľa neho vytvoril tiež klamlivý dojem, že cloud je za každých okolností lacnejší.„Od nástupu cloudu prišli nové technológie, najmä hyperkonvergovaná infraštruktúra, ktorá stlačila cenu vlastných “on-premise” riešení tak dole, že keď si porovnám, koľko by ma stál rovnaký výkon, servre , storage a tak ďalej v cloude, zarátam do toho náklady na manažment, tak vlastná infraštruktúra ma vyjde lacnejšie.”

    Veľa firiem si nemôže dovoliť presunúť citlivé dáta a kritické aplikácie do cloudu, no radi by využívali niečo, čo je podobne jednoduché na manažment – vyklikať si za pár sekúnd nový server alebo dátové úložisko a hneď ho používať.

    IT špecialista: Cloud nie je pre každú firmu, no jeho výhody si môže užívať aj tak

    Jedným z riešení je takzvaná hyperkonvergovaná infraštruktúra, ktorá integruje všetky tri hardvérové časti – disky, výpočtový výkon a sieť, do jednej „krabice” s jednotným manažmentom. Vďaka tomu netreba pri nasadzovaní novej aplikácie a upgrade-och zakaždým meniť hardvér alebo ho nastavovať.

    Analytická spoločnosť IDC vo svojej štúdii pre značku Cisco napríklad uvádza, že testy hyperkonvergovaného riešenia s názvom Cisco HyperFlex ukázali zvýšenie efektivity IT tímov až o 71 %. Pri čase potrebnom na rozbehnutie novej infraštruktúry to bol nárast až o 91 %. „Všetko je vyladené už od výrobcu. IT manažéri nemusia vôbec riešiť architektúru systému ani problémy, ktoré sa pri iných systémoch vyskytujú,“ upresňuje Zbyszek Lugsch zo Soitronu. Firmy navyše vďaka hyperkonvergencii môžu čas svojich IT zamestnancov využiť na sofistikovanejšie činnosti.

    Dáta sú v bezpečí… niekde inde

    „Manažérov zodpovedných za posudzovanie rizík znepokojujenajmä možný dôsledok hrozieb, ktoré sú spojené s cloudom,” píše vo svojej správe z roku 2018 analytická spoločnosť Gartner. Súčasne pripomína, že medzi rokmi 2018 a 2020 by mal trh s cloudovými službami narásť trojnásobne.

    Problémom nie je len ochrana citlivých dát a spĺňanie požiadaviek podľa GDPR. Mnohé firmy nedokážu naplno migrovať do cloudu, pretože výpadok alebo nedostupnosť kritických aplikácií by spôsobili ochromenie prevádzky.

    „Popíšem to na príklade miestnej továrne, ktorá vyrába súčiastky pre automobilky systémom „just in sequence” (súčiastka dorazí na montážnu linku presne v momente, keď ju treba namontovať, pozn. redakcie). Informačný systém má v datacentre v Nemecku. Viete si predstaviť, čo sa stane, keď prídu o konektivitu do Nemecka? Zastavia výrobu. To by v ich prípade znamenalo pokuty, ktoré nemajú šancu zaplatiť. Preto majú vo fabrike druhé dátové centrum vo vlastnej hyperkonvergovanej infraštruktúre, v ktorom majú kópiu informačného systému,” spomína Zbyszek Lugsch.

    Automobilový priemysel je jedno z odvetví, kde nie je priestor na výpadky.

    Práve z tohto dôvodu niektoré firmy, ktoré vyskúšali cloud, uvažujú aspoň o čiastočnom návrate k vlastnej „on-premise” infraštruktúre. „Napríklad veľké obchodné reťazce mali predtým systémy totálne centralizované, dnes začínajú byť distribuované, to znamená, že majú aspoň časť infraštruktúry u seba na pobočke.”

    Pohodlne sa usaďte… a čakajte

    Kolegyňa Zbyszeka Lugscha – Marianna Richtáriková sa stará o počítačové siete. „Stáva sa nám u zákazníkov, aj u naozaj veľkých zákazníkov, že ich najnovšie linky zrazu bývajú preťažené, spomalia sa aplikácie a my zisťujeme, že vtedy sa napríklad aktualizuje Microsoft,” hovorí v súvislosti s víziou, že firemné IT vďaka rýchlemu garantovanému internetu „pofičí” ako by ho mala firma u seba doma. „Ak si niekto myslel, že linky budú tak lacné, že to v podstate už nikoho nebude zaujímať a kapacita sa navýši, ukázalo sa, že to nebola úplne pravda.”

    Úzkym miestom nie je len samotná rýchlosť a priepustnosť liniek, ale aj dostupnosť služieb a čo je ešte dôležitejšie – dát. Mnoho datacentier garantuje dostupnosť na úrovni 99 % a viac. No dôležité je, čo sa pod ňou myslí.

    Dostupnosť služieb a dát nie je to isté. „Služby, to znamená napríklad mail. Ten bude chodiť s 99-percentnou dostupnosťou, čiže mailový server vypadne možno len na pár hodín do roka. Ale niečo iné je dostupnosť firemných dát – čiže tie, ktoré máte uložené napríklad na SharePointe a podobne. Veľakrát je niekde v podmienkach je uvádzané, akým spôsobom sú dostupné dáta. Keď sa k tomu dopracujete, zistíte, koľko by stálo zabezpečiť na 99 % aj dostupnosť vašich súborov. Vtedy musíte vytvárať nejaké zálohovacie scenáre, aby ste si vedeli dáta obnoviť. Prípadne si kupovať ďalšiu službu. To už sa ale zrazu pohybujeme v iných cifrách,” uzatvára ďalší konzultant Soitronu Štefan Pater.

    Zistite viac

    Softvérový robot pomáha firmám pružne reagovať v čase pandémie

    Viktoria Lukáčová Bracjunová

    VIKTÓRIA LUKÁČOVÁ BRACJUNOVÁ

    Vykonávajú rutinné procesy. Sú riešením na nedostatok ľudských zdrojov. Pracujú kedykoľvek, oveľa rýchlejšie a presnejšie ako najvýkonnejší zamestnancami. Bez odvrávania vykonávajú bezobslužné automatické úlohy. Zároveň výraznou mierou pomáhajú poraziť koronavírus.

    Tentoraz nie je reč o zdravotníckych odborníkoch, ktorí nasadzujú svoje životy a všetku energiu do boja proti pandémii vírusu COVID-19, ale o softvérových robotoch. Nie sú to klasickí roboti, ako ich poznáme, teda s ľudskou tvárou. Nie sú ani z plastu a nejde ani o tie priemyselné. Ide o robotov, ktoré svoj život žijú vo výkonných serveroch. Odborne sa pre nich používa skratka RPA – robotická procesná automatizácia. Ide o neinvazívnu a škálovateľnú technológiu s rýchlou implementáciou a návratnosťou.

    V stále viac konkurenčnom prostredí je schopnosť adaptovať sa jediným riešením, ako môžu byť podniky o krok vpred pred svojou konkurenciou. Aby sa dokázali prispôsobiť, musia sa rýchlo a efektívne rozhodovať. Až donedávna mali manažéri len niekoľko cenovo akceptovateľných možností, ako riešiť problémy s efektivitou. Mohli najať viac ľudí, kúpiť riešenie tretej strany alebo prispôsobiť svoj systém plánovania podnikových zdrojov (tzv. ERP).

    Robotická automatizácia procesov predstavuje skvelú príležitosť k transformácii procesov, ktoré sú neefektívne. Vďaka nim môžu podniky skrátiť vývojové cykly a zvýšiť produktivitu za omnoho nižšie náklady. Hlavnou výhodou softvérových robotov je jednoduchá a rýchla integrácia do existujúcich firemných systémov. Prakticky akýchkoľvek. Robota vieme skamarátiť s najrôznejšími aplikáciami a softvérom, a trvá to len pár týždňov. Aj v menšej firme sa investícia spravidla vráti do pol roka.

    ROI, teda návratnosť investície na zavedenie RPA sa pohybuje do 6 mesiacov, pri veľkých projektoch do 1,5 roka.

    Využite ľudskú inteligenciu lepšie

    Mnoho rutinných procesov zahŕňajúcich stále sa opakujúce činnosti a rutinné úlohy môžu robiť softvéroví roboti. Ak sa navyše práca rozdelí medzi robotov a zamestnancov, výsledky môžu byť ohromujúce.

    V súčasnej dobe podniky bojujú s nekonzistentnou štruktúrou procesov. Dáta sú ukladané do viacerých systémov, čo vyžaduje, aby zamestnanci presúvali informácie z jedného systému do druhého, ale tiež ich neustále dookola aktualizovali a overovali. S RPA môžu organizácie naštartovať a automatizovať tieto procesy tak, aby fungovali nielen bez API (rozhrania, vďaka ktorému môžu komunikovať aplikácie/systémy medzi sebou a vymieňať si dáta), ale aj bez nutnosti niečo meniť. API nie je totiž nutné. Technológia robotickej automatizácie procesov je totiž naprogramovaná tak, že si robot vykoná úkony rovnako, ako by to urobil zamestnanec – na pozadí pracuje priamo v rôznych aplikáciách, vykonáva validácie, kopíruje informácie, vkladá a prepisuje dáta, otvára e-maily vrátane príloh, reportuje, a to všetko presne podľa preddefinovaného scenára.

    IT správcovia potom môžu nastaviť pre svoje RPA platformy optimálny počet robotov pre spracovanie napríklad reklamácií, faktúr či onboarding (príchod a odchod zamestnancov) a pod. Práve pri zavedení automatického onboarding procesu sa dá ušetriť za rok jeden mesiac rutinnej práce, vyvarovať sa chybám a zaručiť, že v čase nástupu bude mať zamestnanec na výkon svojej činnosti všetko potrebné (notebook, založený e-mail, prístup do ERP a pod.). To možno ľahko dosiahnuť v centralizovanom dashboarde, čo je niečo ako palubná doska auta so základnými parametrami, ktorá sa pripravuje na mieru. Pozrite sa na príklade, ako sme mechanickej práce zbavili zamestnancov v spoločnosti Kofola tu.

    Ak zamestnanca odbremeníte od rutinných procesov, môže sa venovať iným efektívnejším činnostiam, ktoré vyžadujú kreativitu, alebo sa môže sústrediť na vytváranie a budovanie vzťahu so zákazníkmi.

    Čo prináša RPA?

    • ZVÝŠENIE PRODUKTIVITY
      RPA systém je schopný riešiť úlohy kedykoľvek 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
    • ZNÍŽENIE NÁKLADOV
      Zavedenie RPA do procesov znižuje prevádzkové náklady a šetrí hodiny vykonávanej práce.
    • ZVÝŠENIE EFEKTIVITY ZAMESTNANCOV
      Zamestnanci sa nemusia venovať procesom s nízkou pridanou hodnotou, ale môžu sa venovať procesom, ktoré si vyžadujú viac pracovnej kreativity.
    • ŠKÁLOVATEĽNOSŤ A EFEKTIVITU
      RPA pomôže lepšie zvládnuť nápor práce či sezónne výkyvy v organizácii.
    • ZNÍŽENIE CHYBOVOSTI A VARIABILITU
      RPA zvyšuje kvalitu sprocesovania transakcií. Taktiež zníži variabilitu procesu na minimum.
    • ZLEPŠENIE ZÁKAZNÍCKEJ SKÚSENOSTI
      RPA zefektívni a urýchli komunikáciu alebo spracovanie požiadaviek, zvyšuje spokojnosť zákazníkov.

    CHCETE VEDIEŤ VIAC?

    Zaujali vás možnosti RPA? Ak máte otázky týkajúce sa automatizácie procesov vo vašej spoločnosti, nechajte nám váš kontakt a naši špecialisti vám radi pomôžu v rámci nezáväznej konzultácie. 

    KONTAKTUJTE NÁS


    Viktória Lukáčová Bracjunová

    Business & New Technologies Products Development Manager
    viktoria.bracjunova@soitron.com

    IT špecialista: Za mýtus o drahom IT vo firmách môžu aj IT-čkári

    Kto by mal počítať koľko stojí a koľko zarába firemné IT? Doteraz to boli najmä IT-čkári. Podľa špecialistu Zbyszeka Lugscha zo Soitronu si ale mnohí zarobili viac na problém, než na odmeny. Namiesto reálneho vyčíslovania toho, čo koľko stojí, prešlo veľa firiem radšej do cloudu, ktorý je na prvý pohľad jednoduchší a výhodnejší. Je ale cloud naozaj za každých okolností lacnejší? A ako zistiť, čo sa firme viac oplatí?

    V rozhovore sa dozviete aj:

    • Prečo by firmy nemali IT počítať iba medzi náklady ale aj výnosy
    • Ako sa vo firmách nasadzujú a testujú nové online služby a aplikácie
    • Ako si niektoré IT oddelenia zľahčujú diskusiu o investíciách do IT
    • Prečo niektoré firmy za IT platia priveľa aj keď by nemuseli
    • Ako si užívať výhody cloudu vo firme aj bez toho, aby ich musela
    • presunúť do externého datacentra

    S akými najčastejšími mýtmi sa stretávate, keď sa s manažérmi bavíte o ich firemnom IT?

    Často sa sťažujú, že investície do IT nezodpovedajú tomu, čo to firme prináša. 

    To je mýtus?

    Ja si osobne myslím, že je to v mnohých prípadoch chyba samotných IT manažérov, ktorí nedokážu vyargumentovať a ukázať svoju pridanú hodnotu aj význam IT prostredia, ktoré pre firmu vytvárajú.

    Ťažko asi ale od IT administrátorov čakať, že sa budú vedieť predať. Ich úlohou je najmä rozumieť tým systémom…

    Súvisí to aj s tým, že firmy nevedia vyčísliť svoju závislosť na IT. Dnes pritom od neho závisí ich primárny biznis. Napriek tomu je bežné, že ho mnohí berú ako nákladovú položku. 

    Ako by sa na to mali pozerať?

    IT je dnes v podstate v mnohých firmách výnosovou položkou. Alebo, inak to poviem, ich primárny biznis by bez IT nikdy nefungoval. 

    Nebolo to tak ale vždy.

    Už sa dostali do tohto stavu. Čo sa ale často rieši je, že náklady, ktoré sú spojené s prevádzkou IT sú neúmerné tomu, čo to prináša. 

    V čom je problém? Nevieme to vyčísliť?

    Problém nie je ani tak s vyčíslením počiatočných investícií ale v tom, koľko potom stojí prevádzka jednotlivých častí infraštruktúry.

    Ľudia z biznisu chcú stále nové a nové systémy. Ale nedokážu si predstaviť, čo všetko za tým je, aby to fungovalo. Veľakrát je to preto, že to, čo už u seba majú z minulosti vybudované, je neefektívne.

    Mohli by sme si to pre lepšiu predstavu ilustrovať na nejakom jednoduchom príklade?

    Povedzme, že firma má u seba nejaké “CRM-ko” (Customer Relationship Management systém – nástroj na riadenie vzťahov so zákazníkmi, pozn. redakcie). To nás stojí toľko a toľko peňazí – na zakúpenie, nasadenie, nastavovanie a prevádzku. Keby sa firma viac zaujímala o to, koľko čo stojí, vie si v druhom kroku povedať – dobre a teraz poďme niečo ušetriť.

    Tak vypnime to CRM, lebo ho aj tak využívame minimálne, stojí nás veľa peňazí a vlastne sa bez neho vieme zaobísť alebo si zaobstaráme niečo jednoduchšie a lacnejšie. A je to presne toľko peňazí, koľko chceme ušetriť.

    Čiže problém je, že sa nevieme takto podrobne pozrieť na každý kúsok systému.

    My to vieme, ale väčšina firiem to tak nerobí ani na tradičných systémoch. To im potom bráni v prechode na novšie systémy, napríklad hyperkonvergovanú infraštruktúru, s ktorou by mohli ušetriť. Ak ale nevedia, koľko ich vlastné IT stojí dnes, nevedia si spočítať úsporu. Celé je to o to horšie, že tradičná IT infraštruktúra, taká ako sa budovala vo firmách kedysi, je roztrieštená. Je to veľa rôznych systémov od rôznych dodávateľov, na všetko je nejaký iný manažovací nástroj a tým pádom je to počítanie ešte ťažšie.

    Zodpovednosť za výpočet nákladov presunuli IT-čkári radšej na poskytovateľov cloudu

    Existujú asi aj nejaké prípady, kde sa to podarilo. V čom je iná filozofia týchto firiem pri uvažovaní o IT?

    Pozerajú sa na to ako na službu. Už sa nerozprávame iba o kope železa ale o cene, ktorá má v sebe už aj prevádzku, údržbu, “upgrady” a tak ďalej.

    Nie je to niečo, čo získam, keď ako firma prejdem do cloudu?

    Áno, presne to je na cloude sexy. Nakúpim si úplne jasne definovanú kapacitu a potom si už viem spočítať, že keď CRM do svojho systému pridám, vyjde ma to na toľko a toľko peňazí. Cloud vlastne veľmi zjednodušil situáciu IT-čkárov, ktorí vedia argumentovať tým, koľko čo stojí. Pre finančných riaditeľov je to omnoho zrozumiteľnejšie ako keď v minulosti prišlo IT oddelenie s tým, že okrem CRM systému ešte budeme potrebovať dokúpiť dátové úložisko, pridať servery, výpočtový výkon a podobne.

    Znamená to, že najlepšou odpoveďou na chuť firiem inovovať svoje IT je stále cloud?

    To závisí od toho, o akej firme sa bavíme. Pre veľa z nich bude výhodnejší prechod na hyperkonvergovanú infraštruktúru, ktorá v sebe kombinuje výhody cloudu a toho, že mám svoj systém pod vlastnou strechou a nemusím svoje kritické aplikácie nechať bežať v externom prostredí.

    Dobre, povedzme si to opäť na príklade. Dajme tomu, že mám e-shop a okrem klasického online predaja predávam ešte aj cez mobilnú aplikáciu.

    Prvé, čím by som asi začal, je otázka ako často taká firma robí zmeny vo vlastných systémoch. Mnoho firiem sa potýka s tým, že potrebujú často inovovať svoje prostredie, napríklad e-shopy sú od toho podstate závislé. Príde niečo nové, treba urobiť rýchlu inováciu a “refresh” platformy, na ktorej online shop beží. Musia robiť úpravu užívateľského prostredia a obmedziť na nejaký čas užívateľov alebo zákazníkov, zatiaľ čo firma aktualizuje svoju platformu na novšiu verziu. V praxi sa to potom robí tak, že k existujúcemu e-shopu je vytvorených X testovacích prostredí, na ktorých robia vývoj. 

    Spomenuli ste hyperkonvergovanú infraštruktúru. Čo si má pod tým predstaviť človek, ktorý nie je IT-čkár?

    Hyperkonvergenica je princíp, že tri časti, ktoré má každá IT infraštruktúra v hocijakej organizácii – dátové úložisko, výpočtový výkon serverov a sieť – sú integrované v jednom riešení. Veľmi zjednodušene – celé je to v jednej krabici.

    Výhoda toho je aká?

    Extrémna flexibilita. Už sa nemusím starať o to, ako funguje každá jedna zo spomínaných troch častí, nastavovať ju samostatne. Je to z väčšej časti zautomatizované a ovláda sa to cez jeden manažovací nástroj, nie tri samostatné. Prostredie, v ktorom beží softvér je akoby menej závislé od nastavovania hardvéru – v IT reči sa hovorí, že je to virtualizované.

    Nie som si celkom istý, či je z toho zrejmá výhoda pre firmu.

    Spomínali sme firmy, ktoré často robia zmeny vo svojich softvéroch a aplikáciách. V prípade hyperkonvergovanej IT infraštruktúry je softvér oveľa menej previazaný s hardvérom. Netreba na ňom kvôli zmenám v softvéri neustále niečo prenastavovať, fyzicky prepájať alebo dokupovať. 

    Okrem toho, takéto niečo sa dá extrémne rýchlo implementovať alebo poviem to inak –  spojazdniť to v existujúcej IT infraštruktúre a začať naplno využívať výhody hyperkonvergencie.

    Sú situácie, keď je vlastné IT lacnejšie ako cloud

    Keď je softvér oddelený od hardvéru, nemôže sa stať, že to potom bude menej stabilné?

    Nepreukázalo sa, že by to tak v praxi bolo. Ono totiž ďalšou výhodou je, že sa zníži počet výrobcov hardvéru, pretože v ideálnom prípade je hyperkonvergovaná infraštruktúra riešenie od jedného výrobcu. Tak je to napríklad v prípade HyperFlexu od Cisca.

    Nie je to nevýhoda v tom, že sa firma uzatvára a znižuje si možnosti využívať hardvér od iných výrobcov?

    Nie celkom, pretože sa to dá stále kombinovať s existujúcou infraštruktúrou, cloudom. Otázne potom je, nakoľko je to ekonomicky výhodné. Zase sa vraciam k tomu, že keby firmy poriadne vedeli, koľko ich stojí ktorá časť IT vrátane nákladov na správu a manažment, riešenie výpadkov, prišli by na to, že pozerať sa na to iba z pohľadu nákupu toho najlacnejšieho od rôznych dodávateľov, nie je v skutočnosti to najlacnejšie.

    To ale stále nevysvetľuje, prečo si to všetko nenakúpiť za lacno v cloude.

    Je to spôsobené tým, že cloud sa tvári, že je lacnejší skrátka len tým, že to neplatím naraz ako veľkú investíciu ale platím to mesačne. Mnoho firiem prišlo na to, že cloudové služby nie sú spásou na všetko a v mnohých prípadoch je to prostredie naopak drahšie ako keby si ho postavili u seba doma. 

    Čím je to drahšie?

    Od nejakej veľkosti, nie firmy samotnej, ale od veľkosti toho IT prostredia, ktoré firma potrebuje ale aj v závislosti od ďalších faktorov vie byť cloud oveľa menej výhodný. Práve hyperkonvergované riešenia stláčajú cenu vlastných “on-premise” riešení dole tak, že keď si porovnám, koľko by ma stál rovnaký výkon, servery, storage a tak ďalej v cloude, zarátam do toho náklady na manažment, tak vlastná infraštruktúra ma vyjde lacnejšie. Alebo inak povedané, za tie isté peniaze by mohla mať firma väčší výkon, než v cloude.

    Napriek tomu veľa firiem v minulosti prešla do cloudu.

    To čo manažérov láka je, že netreba robiť investíciu na začiatku. Budú si to kupovať v cloude. Ale keď to spočítajú za päť rokov, zistia, že zaplatili ďaleko viac než keby si to kúpili sami. 

    Z manažérskeho pohľadu to ale dáva zmysel. Nie vždy má firma niekde na kôpke odložené peniaze, ktoré si môže dovoliť vraziť do IT.

    To je trochu zlá argumentácia, lebo ak je to iba otázka peňazí, tak počiatočná investícia sa dá financovať.

    Skôr je to o tom, že musíme zmeniť mentálne nastavenie ľudí – manažérov aj IT-čkárov. Edukovať ich aby pochopili, že sú výhodnejšie cesty ako nakúpiť všetko v Cloude.

    Zbyzsek Lugsch

    Business Development Sales Director

    hx@soitron.com