Kto by mal počítať koľko stojí a koľko zarába firemné IT? Doteraz to boli najmä IT-čkári. Podľa špecialistu Zbyszeka Lugscha zo Soitronu si ale mnohí zarobili viac na problém, než na odmeny. Namiesto reálneho vyčíslovania toho, čo koľko stojí, prešlo veľa firiem radšej do cloudu, ktorý je na prvý pohľad jednoduchší a výhodnejší. Je ale cloud naozaj za každých okolností lacnejší? A ako zistiť, čo sa firme viac oplatí?
V rozhovore sa dozviete aj:
- Prečo by firmy nemali IT počítať iba medzi náklady ale aj výnosy
- Ako sa vo firmách nasadzujú a testujú nové online služby a aplikácie
- Ako si niektoré IT oddelenia zľahčujú diskusiu o investíciách do IT
- Prečo niektoré firmy za IT platia priveľa aj keď by nemuseli
- Ako si užívať výhody cloudu vo firme aj bez toho, aby ich musela
- presunúť do externého datacentra
S akými najčastejšími mýtmi sa stretávate, keď sa s manažérmi bavíte o ich firemnom IT?
Často sa sťažujú, že investície do IT nezodpovedajú tomu, čo to firme prináša.
To je mýtus?
Ja si osobne myslím, že je to v mnohých prípadoch chyba samotných IT manažérov, ktorí nedokážu vyargumentovať a ukázať svoju pridanú hodnotu aj význam IT prostredia, ktoré pre firmu vytvárajú.
Ťažko asi ale od IT administrátorov čakať, že sa budú vedieť predať. Ich úlohou je najmä rozumieť tým systémom…
Súvisí to aj s tým, že firmy nevedia vyčísliť svoju závislosť na IT. Dnes pritom od neho závisí ich primárny biznis. Napriek tomu je bežné, že ho mnohí berú ako nákladovú položku.
Ako by sa na to mali pozerať?
IT je dnes v podstate v mnohých firmách výnosovou položkou. Alebo, inak to poviem, ich primárny biznis by bez IT nikdy nefungoval.
Nebolo to tak ale vždy.
Už sa dostali do tohto stavu. Čo sa ale často rieši je, že náklady, ktoré sú spojené s prevádzkou IT sú neúmerné tomu, čo to prináša.
V čom je problém? Nevieme to vyčísliť?
Problém nie je ani tak s vyčíslením počiatočných investícií ale v tom, koľko potom stojí prevádzka jednotlivých častí infraštruktúry.
Ľudia z biznisu chcú stále nové a nové systémy. Ale nedokážu si predstaviť, čo všetko za tým je, aby to fungovalo. Veľakrát je to preto, že to, čo už u seba majú z minulosti vybudované, je neefektívne.
Mohli by sme si to pre lepšiu predstavu ilustrovať na nejakom jednoduchom príklade?
Povedzme, že firma má u seba nejaké “CRM-ko” (Customer Relationship Management systém – nástroj na riadenie vzťahov so zákazníkmi, pozn. redakcie). To nás stojí toľko a toľko peňazí – na zakúpenie, nasadenie, nastavovanie a prevádzku. Keby sa firma viac zaujímala o to, koľko čo stojí, vie si v druhom kroku povedať – dobre a teraz poďme niečo ušetriť.
Tak vypnime to CRM, lebo ho aj tak využívame minimálne, stojí nás veľa peňazí a vlastne sa bez neho vieme zaobísť alebo si zaobstaráme niečo jednoduchšie a lacnejšie. A je to presne toľko peňazí, koľko chceme ušetriť.
Čiže problém je, že sa nevieme takto podrobne pozrieť na každý kúsok systému.
My to vieme, ale väčšina firiem to tak nerobí ani na tradičných systémoch. To im potom bráni v prechode na novšie systémy, napríklad hyperkonvergovanú infraštruktúru, s ktorou by mohli ušetriť. Ak ale nevedia, koľko ich vlastné IT stojí dnes, nevedia si spočítať úsporu. Celé je to o to horšie, že tradičná IT infraštruktúra, taká ako sa budovala vo firmách kedysi, je roztrieštená. Je to veľa rôznych systémov od rôznych dodávateľov, na všetko je nejaký iný manažovací nástroj a tým pádom je to počítanie ešte ťažšie.
Zodpovednosť za výpočet nákladov presunuli IT-čkári radšej na poskytovateľov cloudu
Existujú asi aj nejaké prípady, kde sa to podarilo. V čom je iná filozofia týchto firiem pri uvažovaní o IT?
Pozerajú sa na to ako na službu. Už sa nerozprávame iba o kope železa ale o cene, ktorá má v sebe už aj prevádzku, údržbu, “upgrady” a tak ďalej.
Nie je to niečo, čo získam, keď ako firma prejdem do cloudu?
Áno, presne to je na cloude sexy. Nakúpim si úplne jasne definovanú kapacitu a potom si už viem spočítať, že keď CRM do svojho systému pridám, vyjde ma to na toľko a toľko peňazí. Cloud vlastne veľmi zjednodušil situáciu IT-čkárov, ktorí vedia argumentovať tým, koľko čo stojí. Pre finančných riaditeľov je to omnoho zrozumiteľnejšie ako keď v minulosti prišlo IT oddelenie s tým, že okrem CRM systému ešte budeme potrebovať dokúpiť dátové úložisko, pridať servery, výpočtový výkon a podobne.
Znamená to, že najlepšou odpoveďou na chuť firiem inovovať svoje IT je stále cloud?
To závisí od toho, o akej firme sa bavíme. Pre veľa z nich bude výhodnejší prechod na hyperkonvergovanú infraštruktúru, ktorá v sebe kombinuje výhody cloudu a toho, že mám svoj systém pod vlastnou strechou a nemusím svoje kritické aplikácie nechať bežať v externom prostredí.
Dobre, povedzme si to opäť na príklade. Dajme tomu, že mám e-shop a okrem klasického online predaja predávam ešte aj cez mobilnú aplikáciu.
Prvé, čím by som asi začal, je otázka ako často taká firma robí zmeny vo vlastných systémoch. Mnoho firiem sa potýka s tým, že potrebujú často inovovať svoje prostredie, napríklad e-shopy sú od toho podstate závislé. Príde niečo nové, treba urobiť rýchlu inováciu a “refresh” platformy, na ktorej online shop beží. Musia robiť úpravu užívateľského prostredia a obmedziť na nejaký čas užívateľov alebo zákazníkov, zatiaľ čo firma aktualizuje svoju platformu na novšiu verziu. V praxi sa to potom robí tak, že k existujúcemu e-shopu je vytvorených X testovacích prostredí, na ktorých robia vývoj.
Spomenuli ste hyperkonvergovanú infraštruktúru. Čo si má pod tým predstaviť človek, ktorý nie je IT-čkár?
Hyperkonvergenica je princíp, že tri časti, ktoré má každá IT infraštruktúra v hocijakej organizácii – dátové úložisko, výpočtový výkon serverov a sieť – sú integrované v jednom riešení. Veľmi zjednodušene – celé je to v jednej krabici.
Výhoda toho je aká?
Extrémna flexibilita. Už sa nemusím starať o to, ako funguje každá jedna zo spomínaných troch častí, nastavovať ju samostatne. Je to z väčšej časti zautomatizované a ovláda sa to cez jeden manažovací nástroj, nie tri samostatné. Prostredie, v ktorom beží softvér je akoby menej závislé od nastavovania hardvéru – v IT reči sa hovorí, že je to virtualizované.
Nie som si celkom istý, či je z toho zrejmá výhoda pre firmu.
Spomínali sme firmy, ktoré často robia zmeny vo svojich softvéroch a aplikáciách. V prípade hyperkonvergovanej IT infraštruktúry je softvér oveľa menej previazaný s hardvérom. Netreba na ňom kvôli zmenám v softvéri neustále niečo prenastavovať, fyzicky prepájať alebo dokupovať.
Okrem toho, takéto niečo sa dá extrémne rýchlo implementovať alebo poviem to inak – spojazdniť to v existujúcej IT infraštruktúre a začať naplno využívať výhody hyperkonvergencie.
Sú situácie, keď je vlastné IT lacnejšie ako cloud
Keď je softvér oddelený od hardvéru, nemôže sa stať, že to potom bude menej stabilné?
Nepreukázalo sa, že by to tak v praxi bolo. Ono totiž ďalšou výhodou je, že sa zníži počet výrobcov hardvéru, pretože v ideálnom prípade je hyperkonvergovaná infraštruktúra riešenie od jedného výrobcu. Tak je to napríklad v prípade HyperFlexu od Cisca.
Nie je to nevýhoda v tom, že sa firma uzatvára a znižuje si možnosti využívať hardvér od iných výrobcov?
Nie celkom, pretože sa to dá stále kombinovať s existujúcou infraštruktúrou, cloudom. Otázne potom je, nakoľko je to ekonomicky výhodné. Zase sa vraciam k tomu, že keby firmy poriadne vedeli, koľko ich stojí ktorá časť IT vrátane nákladov na správu a manažment, riešenie výpadkov, prišli by na to, že pozerať sa na to iba z pohľadu nákupu toho najlacnejšieho od rôznych dodávateľov, nie je v skutočnosti to najlacnejšie.
To ale stále nevysvetľuje, prečo si to všetko nenakúpiť za lacno v cloude.
Je to spôsobené tým, že cloud sa tvári, že je lacnejší skrátka len tým, že to neplatím naraz ako veľkú investíciu ale platím to mesačne. Mnoho firiem prišlo na to, že cloudové služby nie sú spásou na všetko a v mnohých prípadoch je to prostredie naopak drahšie ako keby si ho postavili u seba doma.
Čím je to drahšie?
Od nejakej veľkosti, nie firmy samotnej, ale od veľkosti toho IT prostredia, ktoré firma potrebuje ale aj v závislosti od ďalších faktorov vie byť cloud oveľa menej výhodný. Práve hyperkonvergované riešenia stláčajú cenu vlastných “on-premise” riešení dole tak, že keď si porovnám, koľko by ma stál rovnaký výkon, servery, storage a tak ďalej v cloude, zarátam do toho náklady na manažment, tak vlastná infraštruktúra ma vyjde lacnejšie. Alebo inak povedané, za tie isté peniaze by mohla mať firma väčší výkon, než v cloude.
Napriek tomu veľa firiem v minulosti prešla do cloudu.
To čo manažérov láka je, že netreba robiť investíciu na začiatku. Budú si to kupovať v cloude. Ale keď to spočítajú za päť rokov, zistia, že zaplatili ďaleko viac než keby si to kúpili sami.
Z manažérskeho pohľadu to ale dáva zmysel. Nie vždy má firma niekde na kôpke odložené peniaze, ktoré si môže dovoliť vraziť do IT.
To je trochu zlá argumentácia, lebo ak je to iba otázka peňazí, tak počiatočná investícia sa dá financovať.
Skôr je to o tom, že musíme zmeniť mentálne nastavenie ľudí – manažérov aj IT-čkárov. Edukovať ich aby pochopili, že sú výhodnejšie cesty ako nakúpiť všetko v Cloude.
