Keď sa povie lokalizácia, väčšina ľudí si predstaví GPS vo svojom mobile. Okrem pohybu ľudí sa dá poloha sledovať aj pri rôznych tovaroch či zariadeniach. A to od presnosti na niekoľko metrov až po niekoľko centimetrov. Výsledkom môže byť nielen efektívnejšia prevádzka, ale aj viac zachránených životov. Pozrime sa teda na to, kedy a prečo je výhodné vedieť, kde sa ten ktorý tovar nachádza.
AK SA (NE)HÝBE, JE DOBRE
Jednou z najbežnejších oblastí, v ktorých sa sledovanie predmetov využíva, je priemysel a logistika. Okrem toho, že to pomáha redukovať prestoje a zefektívňovať proces výroby, môže lokalizácia slúžiť aj ako ochrana pred krádežou. Kým pri optimalizácii je dobré, ak sa tovar čo najviac hýbe (a nestojí v sklade), pri krádeži je to naopak – ak zachytíme pohyb tovaru, ktorý by sa hýbať nemal, vieme v reálnom čase odhaliť zlodeja.
MENEJ PRÍSTROJOV, VIAC OŠETRENÝCH
V nemocniciach môže lokalizácia slúžiť na sledovanie prenosných zariadení, akými sú napríklad röntgeny či ultrazvukové prístroje (sono). Vďaka tomu môžu niektoré oddelenia (ktoré ich nepotrebujú nonstop) tieto zariadenia zdieľať. Stačí, ak si vedia v reálnom čase pozrieť, kde sa aktuálne nachádzajú. Znížia sa tak zbytočné náklady, ktoré je možné využiť inde. Naopak ošetrenie pacienta sa vďaka efektívnej lokalizácii zrýchli, čo môže niektorým dokonca zachrániť život.
AKÚ ZVOLIŤ TECHNOLÓGIU?
Pri lokalizačných službách je možné využiť rôzne technológie – od klasickej WiFi, cez špecializované statické senzory, Bluetooth až po UWB (Ultra-Wideband). Ktorú použijeme, záleží od nášho cieľa – čo chceme sledovať, na čo ju chceme následne využiť a akú presnú polohu potrebujeme vedieť. Ak nám napríklad stačí vedieť rádius desiatich metrov, postačí nám WiFi. Ak ale potrebujeme vedieť polohu presnú na niekoľko centimetrov, využijeme vyššie spomínaný Ultra-Wideband. Ten nám dokáže určiť aj to, v akej výške (teda napríklad na ktorej polici v sklade) sa daný tovar nachádza.
Zaujali vás lokalizačné služby? Ak máte otázky týkajúce sa ich využitia vo vašej spoločnosti, nechajte nám váš kontakt a naši network špecialisti vám radi pomôžu v rámci nezáväznej konzultácie.
Väčšinou sa hovorí o tom, v čom si nerozumejú. Začnime ale radšej tým, čo majú spoločné – máloktoré dve funkcie vo firme si zažijú od zamestnancov toľko nadávania a ohovárania ako šéfovia a IT manažéri. Dôvodov, ktoré z nich robia ideálnych spojencov je ale ešte oveľa viac. A ten najdôležitejší je paradoxne rozvoj a konkurencieschopnosť firmy.
Nasledujúci článok je určený manažérom, ktorí nerozumejú svojim IT-čkárom – či už sú to ich vlastní zamestnanci alebo dodávateľ, ktorý sa o hardvér, softvér, dáta a aplikácie stará. Máloktorá firma si môže dovoliť takýchto ľudí nemať. Naopak, v čoraz viac firmách rozhoduje súhra medzi IT oddelením a top manažmentom o tom, či bude úspešná, prežije alebo ju konkurencia technologicky vyšachuje. Nasledujúci zoznam mýtov o firemnom IT sme pripravili spoločne s konzultantmi zo Soitron-u.
1. Investície do IT neprinášajú návratnosť
„Manažéri sa často sťažujú, že investície do IT nezodpovedajú tomu, čo to firme prináša,” začína rozprávanie Zbyszek Lugsch, ktorý vo firmách pomáha zefektívňovať technologické zázemie. „Súvisí to aj s tým, že firmy nevedia vyčísliť svoju závislosť na IT. Dnes pritom od neho závisí ich primárny biznis. IT je dnes v podstate v mnohých firmách výnosovou položkou.”
Korene sú podľa Zbyszeka historické. V minulosti boli IT-čkári vnímaní viac ako údržbári. Dnes, v čase keď sa aj technologicky konzervatívne odvetvia ako výroba, strojárstvo a ťažký priemysel, digitalizujú, je rola IT špecialistu iná. “Naša pridaná hodnota nie je v tom, že niečo vezmeme a nakonfigurujeme, ale v tom, že keď prídeme do firmy, vieme sa zamyslieť ako funguje, a ako by mohla fungovať efektívnejšie bez toho, aby bolo IT prekážkou.”
IT už nie je konkurenčná výhoda len vo firmách, ktoré vyvíjajú softvér alebo poskytujú svoje služby digitálne. Čoraz výraznejší konkurenčný náskok môže priniesť aj v konzervatívnom ťažkom priemysle.
Zjednodušenie vo výpočte nákladov podľa neho priniesol cloud, v ktorom si firma vykliká úložiskový priestor, servery a ďalšie služby – napríklad skladovú databázu alebo mailový server. No jednoduchšie vypočítavanie ceny za čiastkové služby podľa Zbyszka skresľuje celkové dlhodobé náklady. Tu sa cloud paradoxne podľa neho ukazuje, ako drahší.
2. Cloud dokáže plnohodnotne nahradiť vlastné servery
„Popíšem to na príklade miestnej továrne, ktorá vyrába súčiastky pre automobilky systémom „just in sequence” (súčiastka dorazí na montážnu linku presne v momente, keď ju treba namontovať, pozn. redakcie). Informačný systém má v datacentre v Nemecku. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, ak by prišli o konektivitu do Nemecka? Zastavili by výrobu. To by v ich prípade znamenalo pokuty, ktoré nemajú šancu zaplatiť,” opisuje typický príklad Zbyszek Lugsch. Problém v spomínanej firme vyriešili tým, že si vytvorili lokálne „minidátové” centrum, v ktorom majú kópiu centrálneho informačného systému. Podobných prípadov je podľa neho veľa – máloktorá firma totiž nepotrebuje k svojej práci aspoň jednu aplikáciu, ktorá je kritická. Nehovoriac o dostupnosti dát.
Dôležité je uvedomiť si, že to, čo datacentrá spravidla v základnom balíku garantujú na úrovni 99,9 % je dostupnosť služieb, nie dát, upozorňuje Zbyszkov kolega Štefan Pater. „Služby, to znamená napríklad mail. Ten bude chodiť s 99-percentnou dostupnosťou, čiže mailový server vypadne možno len na pár hodín do roka. Ale niečo iné je dostupnosť firemných dát – čiže tie, ktoré máte uložené napríklad na SharePointe a podobne. Veľakrát je niekde v podmienkach uvádzané, akým spôsobom sú dostupné dáta. Keď sa k tomu dopracujete, zistíte, koľko by stálo zabezpečiť na 99 % aj dostupnosť vašich súborov. Vtedy musíte vytvárať nejaké zálohovacie scenáre, aby ste si vedeli dáta obnoviť. Prípadne si kupovať ďalšiu službu. To už sa ale zrazu pohybujeme v iných cifrách.”
3. Vlastné servery sú drahé
Po starom sa firemná IT infraštruktúra skladala z troch samostatných častí – dátových úložísk (storage), serverov, ktoré zabezpečovali výpočtový výkon a počítačových sietí (networking). Tento hardvér, fyzicky umiestnený a poprepájaný niekde vo firemnej serverovni sa označuje ako takzvaná tradičná architektúra. Jej budovanie bolo voľakedy naozaj investične veľmi náročné. Veľa firiem začalo svoje servery a dáta sťahovať do cloudu z dôvodov, ktoré spomíname vyššie. Potom sa však objavili problémy s rýchlosťou aplikácií, dostupnosťou dát a veľakrát aj s cenou. Medzitým však prišla inovácia v podobe takzvanej hyperkonvergovanej infraštrutúry, ktorá je veľakrát lacnejšia, aj keď ide paradoxne opäť o IT, ktoré je zase priamo vo firme. Pôvodné tri časti IT infraštruktúry ostávajú, len sú už integrované v jednej “krabici” s jednotným a automatizovaným manažmentom.
„Hyperkonvergované riešenia stláčajú cenu vlastných „on-premise” riešení dole tak, že keď si porovnám, koľko by ma stál rovnaký výkon, servery, storage a tak ďalej v cloude, zarátam do toho náklady na manažment, tak vlastná infraštruktúra ma vyjde lacnejšie. Alebo inak povedané, za tie isté peniaze by mohla mať firma väčší výkon, než v cloude.
4. Ak mám veci v cloude, nepotrebujem toľko IT manažérov
„Nikto nemá chuť míňať viac peňazí na IT. A keby aj veľmi chcel, tak na trhu chýbajú ľudia. Vo veľkých podnikoch sú tímy väčšie, ale takisto nerastú. Nedostatok ľudí s potrebnými znalosťami pociťujú ešte oveľa viac,“ hovorí IT odborníčka na siete Marianna Richtáriková zo Soitronu.
Zohnať schopných “IT-čkárov” je v dnešnej dobe naozaj problém, prikyvuje Zbyszek Lugsch. No sľuby ako „Koniec IT oddelení”, ktoré hlásali titulky magazínov v čase, keď vrcholil cloudový ošiaľ, sa ukázali ako prehnaný optimizmus. „Ono sa to časom ukázalo ako totálny nezmysel. A paradoxne, čím menšia firma, tým väčší nezmysel.”
Problém je teda nakoniec presne opačný – firmy očakávajú od IT manažérov viac, no nemôžu si dovoliť (alebo skrátka nájsť) viac špecialistov. Ak majú existujúce tímy zvládnuť čoraz väčší nápor, potrebujú podľa Marianny Richtárikovej časť práce automatizovať.
Kým vo výrobnej sfére sú roboti pre zamestnancov strašiakom, v prípade „IT-čkárov“ môžu podľa nej vyriešiť zúfalú situáciu. Presne to je dôvod, prečo sa v uplynulých rokoch začali vo veľkom využívať takzvané orchestrátory – nástroje, ktorými IT manažér riadi viacero virtuálnych zariadení a sietí. „Sú to simulácie, ktoré nám na jednom kuse hardvéru umožňujú vytvárať virtuálne prostredia.“
Analytická spoločnosť IDC vo svojej štúdii pre značku Cisco napríklad uvádza, že testy hyperkonvergovaného riešenia s názvom Cisco HyperFlex ukázali zvýšenie efektivity IT tímov až o 71 %. Pri čase potrebnom na rozbehnutie novej infraštruktúry to bol nárast až o 91 %. „Všetko je vyladené už od výrobcu. IT manažéri nemusia vôbec riešiť architektúru systému ani problémy, ktoré sa pri iných systémoch vyskytujú,“ upresňuje Zbyszek Lugsch zo Soitronu. Firmy navyše vďaka hyperkonvergencii môžu časť svojich IT zamestnancov využiť na činnosti, ktoré firme generujú zisk.
Nie ste „IT guru” a napriek tomu by ste chceli svoju firmu technologicky posunúť? V tomto krátkom článku vám spolu so špecialistami IT firmy Soitron vysvetlíme všetko, čo by ste mali poznať skôr, než sa pustíte do rozhovoru so svojim IT-čkárom.
Z čoho sa to vlastne skladá a potrebujete to všetko?
Tradičnú IT architektúru tvoria tri základné piliere – úložiská (takzvaný „storage“), kde sú uložené všetky firemné dáta, servery, ktoré sa starajú o výpočtový výkon a napokon sieť, ktorá to všetko prepája. Každá z troch častí si vyžaduje vlastného špecialistu, no IT firmy na to často nemajú dostatok financií.
Situáciu ITčkárov pred pár rokmi uľahčil príchod cloudu, do ktorého firmy začali ukladať svoje údaje aj aplikácie. Mnohé si však nemôžu dovoliť presunúť svoje citlivé dáta a kritické aplikácie (tie, ktoré sú nutné pre výrobu a chod spoločnosti).
Najčastejší problém
Tradičná IT infraštruktúra, taká ako sa budovala vo firmách kedysi, je roztrieštená. Tvorí ju veľa rôznych systémov od rôznych dodávateľov, pričom na každý z nich je iný manažovací nástroj. To bráni firmám prejsť na novšie systémy, vďaka ktorým by mohli aj ušetriť.
Hyper- čo?
Výraz hyperkonvergovaná infraštruktúra označuje firemné IT, v ktorom sú naopak všetky tri časti (storage, servery, sieť) spojené dohromady. Pod zložitým slovným spojením sa v skutočnosti neskrýva nič komplikované. Hyperkonvergovaná infraštruktúra predstavuje integrovaný hardvér s jediným centrálnym manažmentom. Takáto infraštruktúra je viac zautomatizovaná a celkovo jednoduchšia.
Je ideálna pre dynamické firmy, ktoré chcú testovať nové aplikácie, skúšať nové technologické vychytávky alebo nevedia na veľa rokov dopredu odhadnúť svoje technologické potreby. Hyperkonvergovaná infraštruktúra poskytuje vopred dostatočný výkon na to, aby sa nové disky, servery a sieťové prvky dali veľmi jednoducho nainštalovať, otestovať aj spustiť. Jednou z jej najväčších výhod je práve flexibilita celého riešenia. Veľmi jednoducho sa nastavuje a manažuje.
V prípade tejto infraštruktúry je softvér oveľa menej previazaný s hardvérom. Netreba na ňom kvôli zmenám v softvéri neustále niečo prenastavovať, fyzicky prepájať alebo dokupovať, a aj samotná implementácia je oveľa jednoduchšia.
V porovnaní s tradičným riešením, hyperkonvergovaná infraštruktúra dokáže s výrazne nižšími hardvérovými zdrojmi obslúžiť vyšší počet aplikácií, prístupov a požiadaviek.
Ak má firma kritické aplikácie na viacerých lokalitách, vtedy sa viac oplatí kombinácia hyperkonvergovanej infraštruktúry v datacentre a nejakej jeho časti na pobočke. Kombinuje v sebe totiž výhody cloudu a toho, že firma má systém pod vlastnou strechou, vďaka čomu jej kritické aplikácie nemusia bežať v externom prostredí.
Komu sa cloud (ne)oplatí
Výber vhodného riešenia závisí samozrejme od mnohých faktorov, napríklad od veľkosti IT prostredia, ktoré firma potrebuje, či od počtu serverov. Integrovaná infraštruktúra môže byť pre niektoré firmy oveľa výhodnejšia ako cloud. Cloudové služby sú pre veľké firmy s vysokými nárokmi drahšie v porovnaní s vlastnou IT infraštruktúrou.
Okrem toho, s cloudom nikdy nemáte 100 % istotu, že budete mať neustály prístup k vašim dátam. Ak aj datacentrá garantujú dostupnosť 99,9 %, znamená to spravidla len dostupnosť služieb (napr. mailovej schránky), ale nie súborov a dát – čiže tých, ktoré máte uložené na firemnom „serveri”, SharePointe a podobne.
Vykonávajú rutinné procesy. Sú riešením na nedostatok ľudských zdrojov. Pracujú kedykoľvek, oveľa rýchlejšie a presnejšie ako najvýkonnejší zamestnancami. Bez odvrávania vykonávajú bezobslužné automatické úlohy. Zároveň výraznou mierou pomáhajú poraziť koronavírus.
Tentoraz nie je reč o zdravotníckych odborníkoch, ktorí nasadzujú svoje životy a všetku energiu do boja proti pandémii vírusu COVID-19, ale o softvérových robotoch. Nie sú to klasickí roboti, ako ich poznáme, teda s ľudskou tvárou. Nie sú ani z plastu a nejde ani o tie priemyselné. Ide o robotov, ktoré svoj život žijú vo výkonných serveroch. Odborne sa pre nich používa skratka RPA – robotická procesná automatizácia. Ide o neinvazívnu a škálovateľnú technológiu s rýchlou implementáciou a návratnosťou.
V stále viac konkurenčnom prostredí je schopnosť adaptovať sa jediným riešením, ako môžu byť podniky o krok vpred pred svojou konkurenciou. Aby sa dokázali prispôsobiť, musia sa rýchlo a efektívne rozhodovať. Až donedávna mali manažéri len niekoľko cenovo akceptovateľných možností, ako riešiť problémy s efektivitou. Mohli najať viac ľudí, kúpiť riešenie tretej strany alebo prispôsobiť svoj systém plánovania podnikových zdrojov (tzv. ERP).
Robotická automatizácia procesov predstavuje skvelú príležitosť k transformácii procesov, ktoré sú neefektívne. Vďaka nim môžu podniky skrátiť vývojové cykly a zvýšiť produktivitu za omnoho nižšie náklady. Hlavnou výhodou softvérových robotov je jednoduchá a rýchla integrácia do existujúcich firemných systémov. Prakticky akýchkoľvek. Robota vieme skamarátiť s najrôznejšími aplikáciami a softvérom, a trvá to len pár týždňov. Aj v menšej firme sa investícia spravidla vráti do pol roka.
ROI, teda návratnosť investície na zavedenie RPA sa pohybuje do 6 mesiacov, pri veľkých projektoch do 1,5 roka.
Využite ľudskú inteligenciu lepšie
Mnoho rutinných procesov zahŕňajúcich stále sa opakujúce činnosti a rutinné úlohy môžu robiť softvéroví roboti. Ak sa navyše práca rozdelí medzi robotov a zamestnancov, výsledky môžu byť ohromujúce.
V súčasnej dobe podniky bojujú s nekonzistentnou štruktúrou procesov. Dáta sú ukladané do viacerých systémov, čo vyžaduje, aby zamestnanci presúvali informácie z jedného systému do druhého, ale tiež ich neustále dookola aktualizovali a overovali. S RPA môžu organizácie naštartovať a automatizovať tieto procesy tak, aby fungovali nielen bez API (rozhrania, vďaka ktorému môžu komunikovať aplikácie/systémy medzi sebou a vymieňať si dáta), ale aj bez nutnosti niečo meniť. API nie je totiž nutné. Technológia robotickej automatizácie procesov je totiž naprogramovaná tak, že si robot vykoná úkony rovnako, ako by to urobil zamestnanec – na pozadí pracuje priamo v rôznych aplikáciách, vykonáva validácie, kopíruje informácie, vkladá a prepisuje dáta, otvára e-maily vrátane príloh, reportuje, a to všetko presne podľa preddefinovaného scenára.
IT správcovia potom môžu nastaviť pre svoje RPA platformy optimálny počet robotov pre spracovanie napríklad reklamácií, faktúr či onboarding (príchod a odchod zamestnancov) a pod. Práve pri zavedení automatického onboarding procesu sa dá ušetriť za rok jeden mesiac rutinnej práce, vyvarovať sa chybám a zaručiť, že v čase nástupu bude mať zamestnanec na výkon svojej činnosti všetko potrebné (notebook, založený e-mail, prístup do ERP a pod.). To možno ľahko dosiahnuť v centralizovanom dashboarde, čo je niečo ako palubná doska auta so základnými parametrami, ktorá sa pripravuje na mieru. Pozrite sa na príklade, ako sme mechanickej práce zbavili zamestnancov v spoločnosti Kofola tu.
Ak zamestnanca odbremeníte od rutinných procesov, môže sa venovať iným efektívnejším činnostiam, ktoré vyžadujú kreativitu, alebo sa môže sústrediť na vytváranie a budovanie vzťahu so zákazníkmi.
Čo prináša RPA?
ZVÝŠENIE PRODUKTIVITY RPA systém je schopný riešiť úlohy kedykoľvek 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
ZNÍŽENIE NÁKLADOV Zavedenie RPA do procesov znižuje prevádzkové náklady a šetrí hodiny vykonávanej práce.
ZVÝŠENIE EFEKTIVITY ZAMESTNANCOV Zamestnanci sa nemusia venovať procesom s nízkou pridanou hodnotou, ale môžu sa venovať procesom, ktoré si vyžadujú viac pracovnej kreativity.
ŠKÁLOVATEĽNOSŤ A EFEKTIVITU RPA pomôže lepšie zvládnuť nápor práce či sezónne výkyvy v organizácii.
ZNÍŽENIE CHYBOVOSTI A VARIABILITU RPA zvyšuje kvalitu sprocesovania transakcií. Taktiež zníži variabilitu procesu na minimum.
ZLEPŠENIE ZÁKAZNÍCKEJ SKÚSENOSTI RPA zefektívni a urýchli komunikáciu alebo spracovanie požiadaviek, zvyšuje spokojnosť zákazníkov.
CHCETE VEDIEŤ VIAC?
Zaujali vás možnosti RPA? Ak máte otázky týkajúce sa automatizácie procesov vo vašej spoločnosti, nechajte nám váš kontakt a naši špecialisti vám radi pomôžu v rámci nezáväznej konzultácie.
Kto by mal počítať koľko stojí a koľko zarába firemné IT? Doteraz to boli najmä IT-čkári. Podľa špecialistu Zbyszeka Lugscha zo Soitronu si ale mnohí zarobili viac na problém, než na odmeny. Namiesto reálneho vyčíslovania toho, čo koľko stojí, prešlo veľa firiem radšej do cloudu, ktorý je na prvý pohľad jednoduchší a výhodnejší. Je ale cloud naozaj za každých okolností lacnejší? A ako zistiť, čo sa firme viac oplatí?
V rozhovore sa dozviete aj:
Prečo by firmy nemali IT počítať iba medzi náklady ale aj výnosy
Ako sa vo firmách nasadzujú a testujú nové online služby a aplikácie
Ako si niektoré IT oddelenia zľahčujú diskusiu o investíciách do IT
Prečo niektoré firmy za IT platia priveľa aj keď by nemuseli
Ako si užívať výhody cloudu vo firme aj bez toho, aby ich musela
presunúť do externého datacentra
S akými najčastejšími mýtmi sa stretávate, keď sa s manažérmi bavíte o ich firemnom IT?
Často sa sťažujú, že investície do IT nezodpovedajú tomu, čo to firme prináša.
To je mýtus?
Ja si osobne myslím, že je to v mnohých prípadoch chyba samotných IT manažérov, ktorí nedokážu vyargumentovať a ukázať svoju pridanú hodnotu aj význam IT prostredia, ktoré pre firmu vytvárajú.
Ťažko asi ale od IT administrátorov čakať, že sa budú vedieť predať. Ich úlohou je najmä rozumieť tým systémom…
Súvisí to aj s tým, že firmy nevedia vyčísliť svoju závislosť na IT. Dnes pritom od neho závisí ich primárny biznis. Napriek tomu je bežné, že ho mnohí berú ako nákladovú položku.
Ako by sa na to mali pozerať?
IT je dnes v podstate v mnohých firmách výnosovou položkou. Alebo, inak to poviem, ich primárny biznis by bez IT nikdy nefungoval.
Nebolo to tak ale vždy.
Už sa dostali do tohto stavu. Čo sa ale často rieši je, že náklady, ktoré sú spojené s prevádzkou IT sú neúmerné tomu, čo to prináša.
V čom je problém? Nevieme to vyčísliť?
Problém nie je ani tak s vyčíslením počiatočných investícií ale v tom, koľko potom stojí prevádzka jednotlivých častí infraštruktúry.
Ľudia z biznisu chcú stále nové a nové systémy. Ale nedokážu si predstaviť, čo všetko za tým je, aby to fungovalo. Veľakrát je to preto, že to, čo už u seba majú z minulosti vybudované, je neefektívne.
Mohli by sme si to pre lepšiu predstavu ilustrovať na nejakom jednoduchom príklade?
Povedzme, že firma má u seba nejaké “CRM-ko” (Customer Relationship Management systém – nástroj na riadenie vzťahov so zákazníkmi, pozn. redakcie). To nás stojí toľko a toľko peňazí – na zakúpenie, nasadenie, nastavovanie a prevádzku. Keby sa firma viac zaujímala o to, koľko čo stojí, vie si v druhom kroku povedať – dobre a teraz poďme niečo ušetriť.
Tak vypnime to CRM, lebo ho aj tak využívame minimálne, stojí nás veľa peňazí a vlastne sa bez neho vieme zaobísť alebo si zaobstaráme niečo jednoduchšie a lacnejšie. A je to presne toľko peňazí, koľko chceme ušetriť.
Čiže problém je, že sa nevieme takto podrobne pozrieť na každý kúsok systému.
My to vieme, ale väčšina firiem to tak nerobí ani na tradičných systémoch. To im potom bráni v prechode na novšie systémy, napríklad hyperkonvergovanú infraštruktúru, s ktorou by mohli ušetriť. Ak ale nevedia, koľko ich vlastné IT stojí dnes, nevedia si spočítať úsporu. Celé je to o to horšie, že tradičná IT infraštruktúra, taká ako sa budovala vo firmách kedysi, je roztrieštená. Je to veľa rôznych systémov od rôznych dodávateľov, na všetko je nejaký iný manažovací nástroj a tým pádom je to počítanie ešte ťažšie.
Zodpovednosť za výpočet nákladov presunuli IT-čkári radšej na poskytovateľov cloudu
Existujú asi aj nejaké prípady, kde sa to podarilo. V čom je iná filozofia týchto firiem pri uvažovaní o IT?
Pozerajú sa na to ako na službu. Už sa nerozprávame iba o kope železa ale o cene, ktorá má v sebe už aj prevádzku, údržbu, “upgrady” a tak ďalej.
Nie je to niečo, čo získam, keď ako firma prejdem do cloudu?
Áno, presne to je na cloude sexy. Nakúpim si úplne jasne definovanú kapacitu a potom si už viem spočítať, že keď CRM do svojho systému pridám, vyjde ma to na toľko a toľko peňazí. Cloud vlastne veľmi zjednodušil situáciu IT-čkárov, ktorí vedia argumentovať tým, koľko čo stojí. Pre finančných riaditeľov je to omnoho zrozumiteľnejšie ako keď v minulosti prišlo IT oddelenie s tým, že okrem CRM systému ešte budeme potrebovať dokúpiť dátové úložisko, pridať servery, výpočtový výkon a podobne.
Znamená to, že najlepšou odpoveďou na chuť firiem inovovať svoje IT je stále cloud?
To závisí od toho, o akej firme sa bavíme. Pre veľa z nich bude výhodnejší prechod na hyperkonvergovanú infraštruktúru, ktorá v sebe kombinuje výhody cloudu a toho, že mám svoj systém pod vlastnou strechou a nemusím svoje kritické aplikácie nechať bežať v externom prostredí.
Dobre, povedzme si to opäť na príklade. Dajme tomu, že mám e-shop a okrem klasického online predaja predávam ešte aj cez mobilnú aplikáciu.
Prvé, čím by som asi začal, je otázka ako často taká firma robí zmeny vo vlastných systémoch. Mnoho firiem sa potýka s tým, že potrebujú často inovovať svoje prostredie, napríklad e-shopy sú od toho podstate závislé. Príde niečo nové, treba urobiť rýchlu inováciu a “refresh” platformy, na ktorej online shop beží. Musia robiť úpravu užívateľského prostredia a obmedziť na nejaký čas užívateľov alebo zákazníkov, zatiaľ čo firma aktualizuje svoju platformu na novšiu verziu. V praxi sa to potom robí tak, že k existujúcemu e-shopu je vytvorených X testovacích prostredí, na ktorých robia vývoj.
Spomenuli ste hyperkonvergovanú infraštruktúru. Čo si má pod tým predstaviť človek, ktorý nie je IT-čkár?
Hyperkonvergenica je princíp, že tri časti, ktoré má každá IT infraštruktúra v hocijakej organizácii – dátové úložisko, výpočtový výkon serverov a sieť – sú integrované v jednom riešení. Veľmi zjednodušene – celé je to v jednej krabici.
Výhoda toho je aká?
Extrémna flexibilita. Už sa nemusím starať o to, ako funguje každá jedna zo spomínaných troch častí, nastavovať ju samostatne. Je to z väčšej časti zautomatizované a ovláda sa to cez jeden manažovací nástroj, nie tri samostatné. Prostredie, v ktorom beží softvér je akoby menej závislé od nastavovania hardvéru – v IT reči sa hovorí, že je to virtualizované.
Nie som si celkom istý, či je z toho zrejmá výhoda pre firmu.
Spomínali sme firmy, ktoré často robia zmeny vo svojich softvéroch a aplikáciách. V prípade hyperkonvergovanej IT infraštruktúry je softvér oveľa menej previazaný s hardvérom. Netreba na ňom kvôli zmenám v softvéri neustále niečo prenastavovať, fyzicky prepájať alebo dokupovať.
Okrem toho, takéto niečo sa dá extrémne rýchlo implementovať alebo poviem to inak – spojazdniť to v existujúcej IT infraštruktúre a začať naplno využívať výhody hyperkonvergencie.
Sú situácie, keď je vlastné IT lacnejšie ako cloud
Keď je softvér oddelený od hardvéru, nemôže sa stať, že to potom bude menej stabilné?
Nepreukázalo sa, že by to tak v praxi bolo. Ono totiž ďalšou výhodou je, že sa zníži počet výrobcov hardvéru, pretože v ideálnom prípade je hyperkonvergovaná infraštruktúra riešenie od jedného výrobcu. Tak je to napríklad v prípade HyperFlexu od Cisca.
Nie je to nevýhoda v tom, že sa firma uzatvára a znižuje si možnosti využívať hardvér od iných výrobcov?
Nie celkom, pretože sa to dá stále kombinovať s existujúcou infraštruktúrou, cloudom. Otázne potom je, nakoľko je to ekonomicky výhodné. Zase sa vraciam k tomu, že keby firmy poriadne vedeli, koľko ich stojí ktorá časť IT vrátane nákladov na správu a manažment, riešenie výpadkov, prišli by na to, že pozerať sa na to iba z pohľadu nákupu toho najlacnejšieho od rôznych dodávateľov, nie je v skutočnosti to najlacnejšie.
To ale stále nevysvetľuje, prečo si to všetko nenakúpiť za lacno v cloude.
Je to spôsobené tým, že cloud sa tvári, že je lacnejší skrátka len tým, že to neplatím naraz ako veľkú investíciu ale platím to mesačne. Mnoho firiem prišlo na to, že cloudové služby nie sú spásou na všetko a v mnohých prípadoch je to prostredie naopak drahšie ako keby si ho postavili u seba doma.
Čím je to drahšie?
Od nejakej veľkosti, nie firmy samotnej, ale od veľkosti toho IT prostredia, ktoré firma potrebuje ale aj v závislosti od ďalších faktorov vie byť cloud oveľa menej výhodný. Práve hyperkonvergované riešenia stláčajú cenu vlastných “on-premise” riešení dole tak, že keď si porovnám, koľko by ma stál rovnaký výkon, servery, storage a tak ďalej v cloude, zarátam do toho náklady na manažment, tak vlastná infraštruktúra ma vyjde lacnejšie. Alebo inak povedané, za tie isté peniaze by mohla mať firma väčší výkon, než v cloude.
Napriek tomu veľa firiem v minulosti prešla do cloudu.
To čo manažérov láka je, že netreba robiť investíciu na začiatku. Budú si to kupovať v cloude. Ale keď to spočítajú za päť rokov, zistia, že zaplatili ďaleko viac než keby si to kúpili sami.
Z manažérskeho pohľadu to ale dáva zmysel. Nie vždy má firma niekde na kôpke odložené peniaze, ktoré si môže dovoliť vraziť do IT.
To je trochu zlá argumentácia, lebo ak je to iba otázka peňazí, tak počiatočná investícia sa dá financovať.
Skôr je to o tom, že musíme zmeniť mentálne nastavenie ľudí – manažérov aj IT-čkárov. Edukovať ich aby pochopili, že sú výhodnejšie cesty ako nakúpiť všetko v Cloude.
Automatizácia a robotizácia firemných procesov je dnes už nevyhnutnosťou, ktorá dokáže uvoľniť ruky zamestnancom s veľkým množstvom administratívnej práce. „Rutinná činnosť je hlavným zabijakom kreativity,“ vysvetľuje Viktória Lukáčová Bracjunová, manažérka vývoja business produktov a nových technológií v spoločnosti SOITRON, a je presvedčená, že je to práve robot, ktorý robí človeka menej robotom.
Spoločnosť SOITRON je technologickou firmou, ktorá sa vo svojich začiatkoch profilovala ako tzv. systémový integrátor. Aké sú vaše kompetencie dnes?
Takmer pred tridsiatimi rokmi naša spoločnosť začala pôsobiť na trhu v pozícii IT integrátora so zameraním na dodávky infraštruktúry, softvéru a sieťových riešení. Postupom času sme sa začali zameriavať aj na iné technológie. V súčasnosti sa sústreďujeme na oblasti kontaktných centier, poskytujeme profesionálne poradenské služby v rámci IT alebo realizujeme projekty postavené na technológiách internetu vecí. Ponúkame aj služby v oblasti digitalizácie, automatizujeme a robotizujeme podnikové procesy. Vyvíjame vlastné riešenia pre automatizáciu komunikačných nástrojov (chatboty, mailboty). Okrem toho máme silné kompetencie v oblasti bezpečnostných riešení, disponujeme vlastným monitorovacím strediskom kyberbezpečnosti, tzv. Void SOC (Security Operations Center).
Vediete divíziu robotickej procesnej automatizácie. Čo všetko pod vás spadá, čím sa zaoberáte?
V rámci oddelenia riešime predovšetkým už spomínanú digitalizáciu firemných procesov. Projekty realizujeme v postupnosti niekoľkých krokoch. V prípravnej fáze sa zaoberáme transformáciou dát. Všetko, čo má klient v písomnej alebo neštruktúrovanej forme – voľne písaný text je potrebné previesť do digitálnej podoby alebo štruktúry tak, aby softvérový robot vedel, ako s ním pracovať. Potom v rámci automatizácie procesov nasadzujeme nami vytvorené nástroje, napr. virtuálnych robotov, ktorí v spolupráci so zamestnancami zefektívňujú fungovanie spoločnosti. Klientom vieme pomôcť aj s transformáciou ich biznisu či hľadaním nových zdrojov príjmov v rámci jeho štandardnej činnosti, ale aj mimo nej.
Čo všetko spomínaný virtuálny robot dokáže? Ako sa dá využiť?
Vyvíjame rôzne typy virtuálnych robotov. Značné skúsenosti máme napríklad s ich nasadzovaním na HR oddeleniach. V tomto prípade ide o „virtuálneho“ administratívneho pracovníka, ktorý vykonáva úkony spojené s nástupom, odchodom alebo so zmenou pozície zamestnanca. Jedného takého robota využívame aj u nás vo firme – zabezpečuje onboarding procesy pri prijímaní nových zamestnancov. Má na starosti všetky kroky, ktoré s tým súvisia – vytvára e‑mailové účty, prístupy do systému, zároveň synchronizuje všetky databázy. Je dokonca schopný podľa pozície zamestnanca vytvoriť prístupy do aplikácií, ktoré bude nový kolega potrebovať. Do budúcnosti plánujeme rozšíriť funkcie tohto robota o automatické generovanie zmlúv, objednanie potrebného hardvéru alebo zabezpečenie prístupov. V rámci on‑boardingových aktivít potom bude robot schopný aktívne komunikovať s novo prijatými zamestnancami, generovať príslušné školenia a pod.
Čo na nasadení robotov oceňujú klienti? Aké prínosy to pre nich má?
Nasadenie robota zaistí zníženie administratívnej záťaže. Ak sa budeme držať príkladu z personálneho úseku, tak predtým musel u nás nový zamestnanec prejsť niekoľkými oddeleniami – HR , help desk, IT atď. S využitím robota sa nám podarilo zredukovať čas onboarding procesu približne z pol hodiny na dvanásť sekúnd. Stávalo sa nám aj to, že keď nastúpil nový zamestnanec, nemal hneď k dispozícii počítač, e‑mailovú adresu atď. Takže stratil prakticky nejakých 3–5 dní, než sa zapojil do svojej činnosti. Automatizáciou sme dosiahli zvýšenie efektivity a produktivity, nový zamestnanec má k dispozícii všetko potrebné hneď prvý deň. Ďalší z prínosov spočíva v tom, že prostredníctvom robotizácie sme zabezpečili, že žiadne dáta neodchádzajú zo systému von zo spoločnosti. A presne vieme, kde sa ktoré personálne údaje nachádzajú, čo je výhodné vtedy, keď zamestnanec požiada o ich vymazanie. Robot tak pomáha aj s dodržaním podmienok GDPR.
Pre aké ďalšie oblasti vyvíjate robotov?
Naši roboti sa väčšinou využívajú na oddeleniach s vysokým výskytom manuálnej práce, ako napr. v spomínanom HR, ale aj na IT oddelení alebo financiách a pod. Má uplatnenie aj na rôznych back‑office oddeleniach, či už je to v oblasti maloobchodu alebo distribúcie. Potom sú to aj banky, kde je takisto vysoký podiel manuálnej práce. Našich robotov nájdete aj v kontaktných centrách, front‑office oddeleniach, kde robotizáciu spájame aj s umelou inteligenciou. Prostredníctvom chatbotov, mailbotov a rôznych OCR (optical character recognition) machinelearningových riešení ešte rozširujeme ich schopnosti. Vieme automatizovať aj časť komunikácie, ktorá smeruje ku klientom.
Virtuálni roboti väčšinou pomáhajú v oddeleniach s vysokým podielom manuálnej práce.
Aké ďalšie trendy sa vo vašom odbore, oblasti robotizácie a automatizácie, objavujú?
V oblasti robotizácie a automatizácie sme sa posunuli ďalej v tom, že okrem klasickej robotizácie aplikujeme prvky machine learnig a machine intelligence. Navyše sa nám podarilo rozšíriť služby v oblasti automatizácie, napríklad o služby typu PaaS (process as a servise). Ide o novinku, ktorú už využíva niekoľko našich zákazníkov zo stredných aj menších spoločností. Zákazník si u nás na základe analýzy objedná len proces, ktorý má v úmysle automatizovat. Nemusí sa starať o infraštruktúru, tá je u nás, takže s ňou nemá žiadne starosti. Robot vykoná celý proces a všetky dáta zostávajú u zákazníka. V podstate ide o formu virtuálneho outsourcingu.
V čom je to pre klienta jednoduchšie? V tom, že sa nemusí starať o samotné ovládanie systému?
Jednoduchšie je to v tom, že v podstate nemá žiadne infraštruktúrne náklady. Takisto má vždy zabezpečenú kapacitu. Často sa stávalo, že objem transakcie v rámci sezónnosti veľmi kolíše. Staráme sa aj o bezpečnosť, zabezpečujeme automonitoring a autorecovering. V rámci týchto služieb ponúkame klientovi mechanizmy, ktoré s pomocou robota vedia automaticky detekovať problémy. Robot dokáže odhaliť chybu (napríklad niekde chýbajú dáta) a pošle určenému človeku report, aby situáciu riešil. Ide o proaktívny monitoring, podporu.
Keď sa pozrieme ešte viac do budúcnosti robotiky, kam sa môže v tejto oblasti SOITRON posunúť? Aké sú vaše dlhodobejšie ciele?
Oblasť automatizácie a robotizácie sa veľmi rýchlo vyvíja a napája sa na ňu mnoho ďalších kognitivnych služieb. V súčasnosti sú tieto služby využívané napríklad v poisťovníctve. Sú schopné detekovať vzniknutú škodu, napríklad na aute, z obrázku. Už sa bežne nasadzujú v praxi. Tieto moduly sa využívajú aj na detekciu vecí, identifikáciu kvality a čerstvosti potravín podľa obrázkov alebo záznamov z kamier. Aj tieto technológie sa už v súčasnosti zavádzajú. Našou víziou je rozširovať technológie o kognitívne funkcie a AI moduly pre rôzne typy identifikácie chybovosti, škodlivosti, ale napríklad aj mimiky človeka. Ďalšou oblasťou vývoja v robotizácii je rozširovanie o technológiu machine intelligence – samoučenie robota. Spočíva v tom, že robot si na základe opakujúcich sa činností bude vedieť sám detekovať, čo je potrebné a bude podľa toho vedieť korigovať svoj postup sám. To je ale hudba budúcnosti, aj keď sa tým firmy zaoberajú už dnes.
Viktória Lukáčová Bracjunová
Business & New Technologies Products Development Manager viktoria.bracjunova@soitron.com
Zdražovanie vstupov do prvovýroby, ako aj nedostatok ľudí v poľnohospodárskej výrobe či na riadiacich pozíciách, vyvoláva otázku, ako sa s touto situáciou vysporiadať. Odpoveď prinášajú inteligentné technológie, ktoré začínajú byť realitou aj v slovenskom a českom poľnohospodárstve. Farmári začínajú postupne využívať rôzne prvky priemyslu 4.0, ktoré dovoľujú zvyšovať účinnosť rastlinnej a živočíšnej výroby.
Pozrime sa bližšie na jeden z najnovších spôsobov, ktorý môže pomôcť s riešením problémov vo vašom hospodárstve. Je ním internet vecí,skráteneIoT. Tzv. bezdrôtová sieť mnohých zariadení, ktoré medzi sebou komunikujú a uľahčujú náš život a podnikanie.
Čo je IoT a ako pomáha farmárom farmárčiť?
S internetom vecí som sa po prvý raz stretol vďaka článku, ktorý rozprával príbeh istého Kevina Ashtona. Bolo to koncom deväťdesiatych rokov a internet začínal byť horúcou témou. Názov The Internet of Things si tento vedec vybral preto, aby zaujal manažment spoločnosti, ktorej prezentoval svoj najnovší mikročip.
Predstavte si, že dobytok môžete označiť inteligentnými náušnicami, ktoré budú ukazovať pohyb a presnú polohu vašich hospodárskych zvierat. Okrem toho dostanete notifikáciu na mobilný telefón, ak zviera prekročí hranice farmy. Systém vás dokáže upozorniť aj na podozrivú aktivitu, napríklad zlodejov. Takéto riešenie už v súčasnosti poskytuje austrálsky startup Ceres Tag.
Na Slovensku a v Česku nezaostávame
S mojim tímom sa venujeme riešeniam, ktoré farmárom pomáhajú automatizovať prácu na farme. Po mnohých rozhovoroch v teréne sme si uvedomili, že pre každé hospodárstvo sú energie hlavnou premennou, ktorá určuje či sa mu finančne darí. Aby bolo meranie ich spotreby čo najpresnejšie, farmárom ponúkame IoT zariadenia v podobe senzorov. Vďaka nim sa vieme prehľadne pozrieť na náklady jednotlivých prevádzok.
Čo to v praxi znamená? Na každý liter mlieka alebo jeden kilogram váhy živého zvieraťa je potrebná istá dávka vody a elektriny. Naše inteligentné senzory vedia farmárovi sprostredkovať pohľad na to, koľko ho produkcia reálne stojí. Inými slovami, zistí kde by mohol ušetriť.
Naše inovácie „ušijeme na mieru“
a nastavíme na potreby konkrétneho družstva, pretože každé z nich má
jedinečné potreby a vyžaduje si individuálny prístup.
Bez technológií sa nezaobídeme
Termín internet vecí v tomto roku oslavuje svoje 20. výročie. Celosvetové údaje IoT Analytics ukazujú, že smart farmárčenie patrilo v roku 2018 medzi top 10 odvetví, v ktorých sa realizujú firemné IoT projekty. Trend naznačuje, že sa nové technológie v poľnohospodárstve budú zavádzať častejšie. Napokon už aj telefónu sa dnes vieme spýtať „Hey Google, what’s the weather today?“. V budúcnosti na náš povel vyštartuje celá flotila bezpilotných strojov. Alebo nie? Isté však je že aj vďaka riešeniam dostupným na našom trhu sa slovenskí a českí farmári môžu stať priekopníkmi poľnohospodárstva. Nie o desať rokov. Teraz.
Trend IoT, Internetu vecí alebo, ak chcete, chytrých riešení, neustále rastie a nevyhýba sa ani oblasti poľnohospodárstva. Využívajú sa chytré stroje v kombinácii s GPS, precízne a presné poľnohospodárstvo. V Soitrone sme túto problematiku uchopili “po svojom“ a našli sme niekoľko oblasti, v ktorých vieme poľnohospodárom pomôcť. Práve pomocou technológií môžu optimalizovať vstupné náklady či znížiť stratovosť poľnohospodárskej výroby.
Efektívne hospodárenie s energiami
Pre poľnohospodárov je veľkým nákladom práve elektrina, ktorá nie je alokovaná na jednotlivé časti prevádzok. Tým pádom ju nie je možné presne rozpočítať. Vďaka možnostiam, ktoré poskytuje IoT hub a platforma Azure sme našli nástroj, vďaka ktorému vieme zbierať dáta a tvoriť nad nimi rôzne prehľady. Vieme doplniť aj umelú inteligenciu AI a predikciu. Môžeme tak dopredu upozorniť na skutočnosti, které ešte nie sú zjavné.
Naše riešenia vychádzajú z čo najpresnejšieho merania spotreby elektriny vo výrobe vďaka IoT senzorom. Umožňujú náklad deliť na jednotlivé prevádzky – napríklad na výkrm prasiat, chov býkov na mäso a ďalšie. V kombinácii s meraním spotreby vody dokážeme získať konkrétny náklad na danú prevádzku. Vďaka tomu sme schopní spresniť celkové náklad na výrobu, napr. 1 kilogramu mäsa alebo 1 litra mlieka.
Ak využijeme aj dáta z predpovede počasia, budeme schopní pomocou AI spotrebu vo výrobe dokonca predikovať. Výsledky zobrazujeme v prehľadných dashboardoch. Na ich prípravu využívame nástroje Power BI. Vďaka tomu sme schopní veľmi rýchlo prispôsobiť riešenia podľa potrieb zákazníkov.
Čo tieto riešenia prinesú poľnohospodárom?
zvýšenie samostatnosti v produkcii domácich potravín
zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárov na európskom trhu
zvýšenie efektivity, napr. optimalizáciou zmlúv s dodávateľmi
ochranu pred nekalými praktikami balenia dovozových produktov do domácich obalov
Na jubilejnom 20. ročníku odovzdávania ocenení od Microsoftu sme boli vyhlásení za víťaza kategórie “Výroba a predaj, spracovateľský priemysel a distribúcia komodít” pre Slovensko, a to za riešenie IoT a reportingu, ktoré sme nasadili u nášho partnera Motor-Car Bratislava. Cenu za Soitron prevzala obchodná riaditeľka Slávka Šikurová.
Podrobnejšie sa o IoT riešení Motor-car dočítate v našej case study.
We are in the process of finalizing. If you want to be redirected to our old version of web site, please click here.
nutnosti niečo meniť. API nie je totiž nutné. Technológia robotickej automatizácie procesov je totiž naprogramovaná tak, že si robot vykoná úkony rovnako, ako by to urobil zamestnanec – na pozadí pracuje priamo v rôznych aplikáciách, vykonáva validácie, kopíruje informácie, vkladá a prepisuje dáta, otvára e-maily vrátane príloh, reportuje, a to všetko presne podľa preddefinovaného scenára.
