News Tags: Zdravotníctvo

Senzorická AI má svoju úlohu nielen v priemysle, ale aj v odvetviach ako je medicína alebo spotrebná elektronika 

Firemná umelá inteligencia a robotizácia nie sú iba futuristickými konceptmi, ale stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou každodenného podnikania. Umožňujú firmám zlepšiť efektivitu, produktivitu a schopnosť reagovať na zmeny. Pomáhajú tiež s inováciami produktov. Jedným z kľúčových aspektov tejto integrácie je využitie senzorickej AI, ktorá umožňuje zber a analýzu dát pomocou rôznych senzorov a zariadení. 

Pozrime sa spoločne na niekoľko príkladov, ako senzorická AI môže transformovať rôzne odvetvia a inovovať podnikanie. Nasledujúce príklady sú ukážkou už používanej praxe: 

• Priemyselná automatizácia: V priemyselnej automatizácii sa senzorická AI využíva na monitorovanie a riadenie výrobných procesov. Senzory vedia sledovať základné parametre ako teplotu, tlak alebo vlhkosť, ale tiež detegovať mikroskopické zmeny v prostredí, ktoré by mohli signalizovať potenciálne problémy. Napríklad senzory na základe zmien vo vzdušnom tlaku varujú pred hroziacou poruchou zariadenia, čo umožňuje vykonať údržbu ešte pred tým, než sa problém stane závažným. 

• Medicína: Senzory umožňujú sledovať srdcový tep, krvný tlak alebo hladinu glukózy. Tieto údaje je možné analyzovať umelou inteligenciou, napríklad kvôli diagnostike a sledovaniu zdravotného stavu či predikcii budúceho vývoja ochorenia alebo reakcii pacienta na liečbu. Senzorická AI deteguje vzory zmien v krvnom tlaku, ktoré môžu predvídať, kedy dôjde k ďalšej hypertenznej kríze a varovať lekára alebo pacienta s dostatočným predstihom. 

• Autonómne vozidlá: Senzory sú kľúčové pre zber dát o okolitom prostredí. Okrem tradičných senzorov ako sú lidar, radar a kamery, sú v moderných vozidlách často používané aj ďalšie pokročilé senzory, ako ultrazvukové senzory na detekciu prekážok v blízkosti vozidla alebo senzory na meranie kvality vozovky. Tieto informácie sú nevyhnutné pre správne fungovanie autonómnych systémov, ktoré musia byť schopné rýchlo a presne reagovať na rôzne situácie na ceste, aby zabezpečili bezpečnú jazdu. 

• Inteligentné mestá: Senzorická AI v inteligentné mestách sa využíva na monitorovanie dopravy, kvality ovzdušia, hladiny hluku a ďalších faktorov ovplyvňujúcich životné prostredie. Moderné senzory merajú nielen základné parametre, ale taktiež identifikujú konkrétne znečistenie či problémy vo verejnej infraštruktúre. Napríklad senzorická sieť v meste môže detegovať únik plynu v rozvodnej sieti a automaticky upozorniť príslušné úrady, čo umožní rýchly zásah. 

• Nositeľná technológia (wearables): Senzory v elektronike, ako sú smart hodinky alebo fitness náramky zbierajú dáta o pohybe, srdcovom tepe a ďalších fyziologických parametroch. Tieto informácie nie sú používané iba na osobné monitorovanie a zlepšovanie zdravia užívateľov, ale tiež môžu byť formou anonymizovaných dát zdieľané s výskumnými inštitúciami alebo verejnými zdravotnými organizáciami na analýzu a predikciu epidémií alebo na sledovanie trendov v zdravotnom stave populácie. 

Prečo české firmy nepoužívajú AI? 

Napriek všetkým týmto potenciálnym výhodám stále mnoho českých firiem váha s implementáciou umelej inteligencie do svojich procesov. Existuje niekoľko dôvodov. 

Po prvé, v Českej republike je nedostatok kvalifikovaných expertov, ktorí by boli schopní navrhnúť a implementovať AI systémy do firemnej infraštruktúry. 

Podľa poradenskej spoločnosti RSM síce má 48 % firiem technické podmienky pre rýchlu implementáciu AI, rozvoj ale brzdia manažéri aj legislatíva. Podľa analýzy sú prekážkou špecifické výzvy, ako je nízka ochota manažérov niesť riziká spojené s priekopníckymi fázami implementácie AI, vrátane tých legislatívnych a bezpečnostných (napr. ochrana osobných údajov). Dohodnúť sa naprieč firmou o tom, ako by malo firemné AI fungovať, nemusí byť jednoduché. Navyše sú potrebné zásadné úpravy existujúcej legislatívy a aktualizácie národnej stratégie pre AI, čo je proces, ktorý sa ešte len rozbieha. 

Niektoré firmy nemajú jasnú predstavu o tom, ako by mohli využiť umelú inteligenciu na zlepšenie procesov alebo na inováciu svojich produktov a služieb. Táto slabá informovanosť môže viesť k nedostatočnej motivácii pre investície do AI technológií. 

Organizácia sa však tomuto trendu nesmie brániť. V štátoch, ako je Japonsko či USA, sa už AI široko využíva, a to vrátane autonómnych taxi. Akonáhle české firmy prekonajú obavy a prijmú AI ako nevyhnutnú súčasť svojho fungovania, môžu sa tešiť zo zvýšenej efektivity, inovácie a konkurenčnej výhody. Nenájdeme snáď firmu, kde by sa niečo z toho, čo ponúka AI, nedalo uplatniť. Či už sú to drobnosti typu spracovania a analýza dát či automatizácia procesov, cez automatické riadenie automobilu až po plne autonómny režim fabriky či predajne. 

Éra sémantickej automatizácie

Robotická procesná automatizácia (RPA) a umelá inteligencia (AI) spoločne vytvárajú silnú symbiózu, ktorá môže posunúť firemnú produktivitu a efektivitu na novú vyššiu úroveň. Sémantická automatizácia, založená na generatívnej umelej inteligencii, je hybnou technológiou s potenciálom zásadne zmeniť spôsob fungovania firiem.

V čase, keď digitálna transformácia nie je iba trendom, ale nevyhnutnosťou, sa RPA stáva významným hráčom. Vďaka svojej schopnosti automatizovať každodenné, opakujúce sa úlohy výrazne zvyšuje produktivitu zamestnancov. Spolu s AI tvorí synergické duo, kombinujúce automatizáciu s kreativitou ľudskej mysle.

Podľa spoločnosti IDC vplyvom automatizácie vo firmách dochádza k zníženiu prevádzkových nákladov o 13,5 % a v priemere im ušetrí 1,9 hodiny práce týždenne (zdroj: Worldwide Automation Spending Guide 2022 by IDC) na jedného zamestnanca. Tieto čísla zdôrazňujú transformačný potenciál RPA a AI pri zvyšovaní produktivity a znižovaní nákladov.

RPA a generatívne AI – spojenie pre dokonalú automatizáciu

Generatívna umelá inteligencia, ako podskupina AI, sa zameriava na tvorbu obsahu alebo dát, nie iba na ich spracovanie. Využíva techniky strojového učenia, ako sú neurónové siete a hlboké učenie na vytváranie nového obsahu v rôznych formách. „Generatívne modely umelej inteligencie sa učia z existujúcich dát a tieto znalosti využívajú na tvorbu originálneho, kreatívneho a kontextovo relevantného výstupu,“ vysvetľuje Viktória Lukáčová Bracjunová, vedúca oddelenia robotizácie a automatizácie v spoločnosti Soitron.

RPA exceluje v opakujúcich sa úlohách, dodržiava pravidlá a postupy, nerobí chyby a nepotrebuje prestávky. Dominuje v štruktúrovaných procesoch, v ktorých minimalizuje odchýlky. Pre firmy predstavuje kľúčovú technologickú súčasť znižujúcu náklady, chybovosť a urýchlenie rutinných úloh.

Využitie sémantickej automatizácie v dynamickom prostredí

V dynamickom prostredí spojenie RPA a generatívnej umelej inteligencie vytvára silnú synergiu, presahujúcu možnosti každej technológie samostatne. „RPA úspešne zvláda rutinné úlohy, zatiaľ čo generatívna AI je silná v spracovaní zložitých, neštruktúrovaných dát a riešení kreatívnych výziev. RPA zaistí konzistenciu procesov a minimalizuje chyby, zatiaľ čo generatívna AI analyzuje dáta a prináša hlbšie poznatky, zvyšujúce kvalitu strategických rozhodnutí,“ hovorí Viktória Lukáčová Bracjunová.

V oblasti AI a spracovania prirodzeného jazyka hrá sémantika dôležitú úlohu. Poskytuje totiž základ pre vytváranie pokročilých systémov generatívnej umelej inteligencie, ktoré sú vďaka nej schopné lepšie porozumieť ľudskému jazyku a komunikovať s ním, čo je kľúčové pre úspech mnohých aplikácií umelej inteligencie.

Implementovať je možné do každej firmy

Integrácia RPA s existujúcimi systémami a aplikáciami robí túto technológiu ideálnou voľbou na automatizáciu úloh v rámci existujúcich pracovných postupov. Automatizácia novej generácie je schopná pracovať s rôznymi dátovými typmi a formátmi, čo zaisťuje kompatibilitu so širokým spektrom procesov. Generatívna integrácia umelej inteligencie potom zdokonaľuje zákaznícku skúsenosť pomocou personalizovanej interakcie, porozumením prirodzenému jazyku a riešením zložitých otázok s empatiou.

Kde môže sémantická automatizácia pomôcť

  • Rozšírené schopnosti spracovania prirodzeného jazyka (NLP) – vedia porozumieť a reagovať na prirodzený jazyk zákazníka, čo je kľúčové pre automatizáciu zákazníckej starostlivosti, spracovanie objednávok a udržiavanie vzťahov so zákazníkmi.
  • Strojové učenie (ML) – umožňuje robotom učiť sa z dát a zlepšovať svoje výkony v priebehu času, čo je kľúčové pre úlohy vyžadujúce adaptivitu alebo rozhodovanie.
  • Vizuálne rozpoznávanie objektov (OCR) – umožňuje prečítať informácie z neštruktúrovaných digitalizovaných dokumentov ako PDF, obrázky atď.

Riešenie výziev moderného trhu

V rýchlo rozvíjajúcom sa trhovom prostredí prináša spojenie RPA a generatívnej AI nielen precíznu automatizáciu, ale aj kreatívne inovácie a pri nasadení konkurenčnú výhodu. Ignorovať túto technologickú symbiózu znamená zmeškať príležitosť. „Je vhodný čas nechať RPA a generatívne AI technológie spolupracovať a dosiahnuť tak zlepšenie výsledkov,“ zakončuje Viktória Lukáčová Bracjunová.

Absenciou energetického manažmentu prichádzajú firmy ročne o tisícky eur

Slovenské firmy spotrebu energií monitorujú, ale nie precízne. Zbytočne tak prichádzajú každý mesiac o podstatnú časť financií na zaistenie prevádzky. Hoci v prieskume spoločnosti Soitron polovica respondentov uviedla, že ceny energií výrazne ovplyvňujú ich maržu, a ďalších 5 % respondentov priznalo, že ceny energií vôbec finančne nezvládajú, málokto svoju spotrebu sleduje dôkladne. Pritom už iba sledovanie spotreby a rozpad nákladov na konkrétny zdroj energie môže viesť k odstráneniu neefektivít a ušetriť tak až desatinu prevádzkových nákladov.

Vysoká inflácia a nejasné vyhliadky do budúcnosti trápia slovenské firmy už vyše roka. Jedným z najefektívnejších riešení, ako ušetriť, je monitorovať vlastnú spotrebu. „Už len obyčajné pozorovanie spotreby motivuje spoločnosti premýšľať o tom, kadiaľ im drahé energie zbytočne utekajú,“ hovorí Martin Hummel, IoT špecialista a produktový manažér spoločnosti Soitron, ktorá je popredným IoT integrátorom pôsobiacim na Slovensku a v Čechách.

Stačilo by pritom len vypínať momentálne nepoužívané stroje a do budúcna zvážiť voľbu nových zariadení. Alebo si vypomôcť automatikou, ktorá sa o zníženie spotreby energie postará sama.

Z prieskumu spoločnosti Soitron, ktorého sa zúčastnilo 86 firiem, vyplýva, že takmer každá spoločnosť (92 %) svoje výdavky na energiu sleduje. Tí, ktorí spotrebu nemonitorujú, buď tieto dáta podľa svojich slov nepotrebujú, alebo na meranie nemajú vybavenie.

Sledovanie spotreby dát medzi firmami, ktoré sa ním zaoberajú, nie je jednotné – niektoré firmy sa pozerajú predovšetkým na dáta za celú firmu (47 %), viac než tretina (35 %) spotrebu kontroluje pomocou podružného merania na úrovni budov alebo jednotlivých hál a iba 9 % monitoruje pomocou podružného merania na úrovni jednotlivých liniek a strojov. Zvyšní respondenti sa o podrobný prehľad nestarajú. Zbytočne tak prichádzajú – podľa veľkosti a typu firmy – až o tisícky eur ročne. Tieto neadekvátne vynaložené financie by mohli využiť pre svoj ďalší rozvoj, ktorý by priniesol ako úsporu, tak zjednodušenie každodennej práce.

Riešením môže byť zavedenie systému energetického manažmentu, ktorý sa v moderných prevádzkach používa k riadeniu a optimalizácii spotreby energie. Prvé kroky ku sledovaniu a riadeniu spotreby pritom nie sú finančne náročné. „Systém merania sleduje v reálnom čase spotrebu vo výrobe, vykurovaní, chladení alebo osvetlení. Je tak schopný rýchlo odhaliť konkrétne miesta, kde sa plytvá, ako napríklad svietenie v prázdnej budove. Pri niekoľkých implementáciách znížili firmy spotrebu len vďaka získaniu týchto dát o 5 až 10 %. Investícia sa im tak vrátila prakticky za niekoľko týždňov,“vysvetľuje Martin Hummel.

Bez vstupných dát je možné optimalizovať len ťažko

Kľúčovým faktorom pre väčšinu firiem je práve ušetrenie nákladov na výrobu. Pre 60 % respondentov je rozhodujúca výška celkovej spotreby energií, prípadne potom v kombinácii s cenou za energie na spotovom trhu a možnými pokutami za prekročenie štvrťhodinových maxím. Podľa výšky spotreby a cien energií sa firmy riadi a na ich základe optimalizujú svoje výrobné procesy. Rentabilita výroby, teda to, aby výroba nestála viac, než za koľko je možné výrobok predať, je pre tretinu respondentov (34 %) podstatným ukazovateľom, že všetko funguje tak, ako má.

Väčšina firiem (74 %) však konkrétny systém na zber a analýzu dát spotreby nepoužíva. Tí, ktorí zber dát používajú, veria, že dáta, ktoré majú k dispozícii, sú nápomocné. „Každý softvér, ktorý umožňuje presnú analýzu dát, sa oplatí,“deklaruje Martin Hummel. Päť percent respondentov, ktorí uviedli, že si neporadia bez externej pomoci, zároveň priznali, že netušia, koľko percent z celkových nákladov na výrobok tvorí energia. Ďalších 5 % firiem nedokáže posúdiť, aký vplyv majú vysoké ceny energií na rentabilitu ich výroby. Práve týmto spoločnostiam by zber dát poskytol najľahšiu pomoc.

Vystavené napospas. V Česku je na internete dostupných 96 zdravotníckych prístrojov, ktoré „čakajú“ na zneužitie

Vďaka svojim inováciám majú lekárske prístroje pripojené k internetu veľký potenciál. Prinášajú zlepšenie starostlivosti o pacientov a znižujú potrebné finančné náklady na vyšetrenie a liečbu. Na druhú stranu, väčšina z týchto prístrojov je pomerne ľahko hacknuteľná. Preto predstavujú riziko pre kybernetickú bezpečnosť. Pokiaľ by sa ich podarilo zneužiť, mohlo by to mať negatívny vplyv na starostlivosť o pacientov a ich celkový prínos zdravotnej starostlivosti.

Typická nemocnica má dnes k internetu pripojených stovky špecializovaných zdravotníckych zariadení ako sú röntgeny, počítačové tomografy, infúzne a inzulínové pumpy a mnoho ďalších. Zbierajú sa z nich nielen rôzne dáta, ale sú na diaľku ovládané, servisované a aktualizované.

„Tieto špecializované zariadenia sú navrhnuté predovšetkým pre využitie v medicíne. Väčšine z nich však chýba základné IT zabezpečenie, a tak môžu slúžiť ako vstupný bod pre prístup do siete nemocnice,“ odhaľuje Martin Lohnert, špecialista pre oblasť kyberbezpečnosti v technologickej spoločnosti Soitron.

A pretože tieto medicínske prístroje používajú vlastné špecifické komunikačné protokoly, sú v prípade pripojenia k internetu pomerne dobre vypátrateľné. Dokonca existujú aj ich verejné zoznamy.

Týmto spôsobom má útočník výrazne zjednodušenú prácu. Najprv sa zoznámi s problematikou. Následne si z registra potenciálne komunikujúcich lekárskych prístrojov na internete stačí jeden vybrať. Ak chce, môže si overiť, či všetko sedí – prostredníctvom Google máp zistí, či sa na konkrétnom mieste nachádza nemocnica alebo iné zdravotnícke zariadenie využívajúce lokalizovaný medicínsky prístroj. Ak použije webové stránky zariadenia a funkciu Street View, môže sa dokonca ubezpečiť prostredníctvom fotiek, či to tak skutočne je. Pomocou dnes bežne dostupných hackerských nástrojov identifikuje, aké systémy má podnik prístupné z internetu. „V tomto momente útočník disponuje všetkým potrebným ku zahájeniu útoku,“ poukazuje Martin Lohnert. Má konkrétny cieľ a vie, ako sa do prístroja nabúrať.

Pre komunikáciu so zariadením stačí, aby útočník poznal programovací kód, ktorý môže mať napríklad iba tridsať riadkov. Ten si upraví pre svoje potreby a adekvátne použije. Hneď sa ocitne v zariadení, a to bez toho, aby narazil alebo dokonca musel obchádzať nejaké bezpečnostné prvky. Dokonca sa zaobíde bez akéhokoľvek logovania do zariadenia. „Medicínske prístroje často nedisponujú zabezpečením na úrovni oprávňujúcej vstup do komunikačného rozhrania, napríklad prostredníctvom prihlasovacieho mena a hesla,“ vysvetľuje Martin Lohnert. Preto by sa na to malo myslieť a použiť adekvátne zabezpečenie – prístroje by ideálne mali komunikovať iba so serverom vnútri organizácie.

Ako je na tom Česko

Ak sa pozrieme na to, koľko je v Českej republike aktuálne pripojených zdravotníckych prístrojov k internetu, a teda potenciálne „pripravených“ k zneužitiu, potom zistíme, že ich je aktuálne 96. Z toho viac ako 80 v Prahe. Alarmujúci je nielen počet týchto pripojených zdravotníckych zariadení, ale tiež to, že trend má vzostupnú tendenciu. Namiesto toho, aby z pohľadu zabezpečenia prebiehala dôkladná inštalácia, sa na internete objavujú stále nové zariadenia. A ako je známe, je ich možné pomerne ľahko nájsť a následne napríklad zneužiť.

Přitom není žádným tajemstvím, že nemocnice jsou oblíbeným cílem ransomwarových útoků. Infiltrace do Pritom nie je žiadnym tajomstvom, že nemocnice sú obľúbeným cieľom ransomwarových útokov. Infiltrácia do nemocničnej siete alebo zdravotníckej databázy by kyberzločincom poskytla prístup k tisíckam osobných lekárskych záznamov. Z veľkej časti je to spôsobené nedostatočnou bezpečnostnou ochranou a stále rastúcim počtom nezabezpečených pripojených zariadení. Hoci doteraz neexistujú žiadne zdokumentované dôkazy o tom, že by hackeri ublížili pacientom prostredníctvom zdravotníckeho prístroja, odborníci v oblasti kybernetickej bezpečnosti poukazujú na to, že každé zdravotnícke zariadenie je hacknuteľné.

Riešenie pre zabezpečenie lekárskych IoT zariadení

Ako z toho von? „Budovaním povedomia o kybernetickej bezpečnosti. Zavedením podnikovej bezpečnostnej stratégii do praxe. Proaktívnym monitoringom vlastného ICT prostredia, rizík a nových hrozieb. A v neposlednom rade sa pripraviť na kritické situácie a vedieť na ne správne reagovať,“ zakončuje Martin Lohnert.

Organizácie získali cenné detaily z kybernetického útoku na zdravotnícky systém

Pred viac ako ôsmimi mesiacmi zažil írsky zdravotnícky systém najväčší kyberútok vo svojej histórií. Spamätával sa z neho niekoľko mesiacov, a to aj napriek tomu, že sami útočníci poskytli kľúč k zašifrovaným dátam. Pritom sa nechce ani veriť, že pred útokom ransomware mali hackeri do zdravotného systému vybudovaný prístup už osem týždňov. Niečo podobné sa môže kedykoľvek stať aj našim zdravotníckym organizáciám, ale aj iným podnikom mimo túto oblasť.

Cieľom kyberzločincov zo skupiny Conti bolo odcudzenie dát z centrálnych serverov írskeho zdravotníckeho systému (Health System Executive). Prostredníctvom útoku ransomware došlo na dlhé týždne k ochromeniu počítačového systému vo väčšine írskych zdravotníckych služieb, čo spôsobilo rozsiahle rušenie nevyhnutných operácií a zdravotných vyšetrení. O sedem mesiacov neskôr HSE zverejnila rozsiahlu 157-stranovú správu pojednávajúcu o celom incidente. „Forenzné skúmania poukázali na množstvo dôležitých faktov, ktoré stáli za týmto prípadom a mali na HSE omnoho väčší dopad, než sa pôvodne myslelo,“ uvádza Martin Lohnert, špecialista pre oblasť kyberbezpečnosti v technologickej spoločnosti Soitron.

Pri útoku chýbala adekvátna reakcia IT oddelenia

Zatiaľ čo útok ransomware bol zahájený 14. mája 2021, hackeri po prvýkrát získali prístup do siete HSE už o osem týždňov skôr – 18. marca, infikovaním pracovnej stanice HSE malwarom – tým, že zamestnanec na počítači so systémom Windows otvoril z phishingového e-mailu nastražený dokument Microsoft Excel. Podľa správy systémy zahlásia niekoľko varovaní o vážnom narušení siete, ale tieto varovné signály boli zle identifikované a navyše neboli dostatočne riešené.

Akonáhle hackeri získali prístup do systému, kompromitovali veľký počet serverov, exfiltrovali dáta a pohybovali sa laterálne. Zločinci následne požadovali výkupné, HSE ho však odmietla zaplatiť. Napriek tomu sa stalo niečo, čo je neobvyklé. „Skupina Conti nakoniec sama a bezplatne dešifrovací kľúč uvoľnila, pravdepodobne potom , čo si uvedomila, že zasiahla vládnu agentúru, a v reakcii na verejné pobúrenie. Aj tak obnova zašifrovaných dát trvala viac než štyri mesiace,“ upozorňuje Martin Lohnert. Počiatočné odhady nákladov na obnovu predstavovali neuveriteľných 600 miliónov dolárov, vrátane 120 miliónov dolárov potrebných na upgrade a lepšie zabezpečenie systému zasiahnutého ransomwarom.

Zásadné chyby, ktoré viedli k útoku

HSE poverila obnovou dát (údajne išlo o 700 GB) členov írskej armády. Snaha bola ukončená až 21. septembra, keď HSE považovala všetky servery za dešifrované. Aj tak niektoré dáta zostali stále neobnovené – obnovené boli dáta z 1 075 aplikácií z celkového počtu 1 087 aplikácií. Správa zdôrazňuje aj to, že nie je jasné, koľko dát by sa podarilo zachrániť, keby nebol k dispozícií dešifrovací kľúč. Mimochodom, zálohovacia infraštruktúra HSE bola nastavená iba na periodické zálohovanie prostredníctvom pások.

hospital safety cyber

Problémom bolo aj personálne zabezpečenie: HSE zamestnávala iba 350 ľudí na IT pozíciách a iba 15 na bezpečnostných pozíciách, ktorým ale chýbali odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Alarmujúce tiež bolo to, že HSE okrem iného nemala:

  • žiadne plány alebo príručky pre kybernetickú bezpečnosť;
  • bezpečnostné nástroje schopné preskúmať a aktivovať bezpečnostné výstrahy;
  • centralizovaný zoznam kontaktných údajov pre všetkých zamestnancov HSE alebo register majetku;
  • off-line kópie kľúčového zabezpečenia IT a dokumentácie;
  • vopred stanovený prioritný zoznam aplikácií a systému pre obnovu.

Povinné čítanie pre firmy

Podľa údajov spoločnosti Check Point na české firmy smerovalo v roku 2021 cez 1000 kyberútokov týždenne. Oproti predchádzajúcemu roku je to nárast o päťdesiat percent. Celosvetový priemer predstavoval 900 útokov. Je len otázkou, kedy obdobný problém stretne aj Slovensko a bude mať fatálny dôsledok. Analógiu v prípade zdravotníctva môžeme v ostatnej dobe nájsť v podobe niekoľkotýždňového vyradenia nemocnice v českom Benešove alebo útoku na Fakultnú nemocnicu v Brne či Ostrave.

„Ako ukazuje tento príklad, v dobách, kedy na celom svete exponenciálne rastie počet kyberútokov, veľa inštitúcií toto riziko stále neberie vážne. O to horšia je potom situácia, keď v dobe pandémie útok zasiahne zdravotnícky systém alebo kritickú infraštruktúru,“ varuje Martin Lohnert.

Nízka úroveň vyspelosti kybernetickej bezpečnosti, v kombinácií s absenciou nepretržitého monitorovania siete na výskyt bezpečnostných incidentov, je vražednou kombináciou. „Organizácie na celom svete môžu byť HSE vďačné za to, že je tak otvorená a transparentná, a že zverejnila, k čomu presne došlo. Všetci sa z tohoto incidentu môžu poučiť. Dokument približujúci, čo sa stalo v HSE, by som vedeniu firiem odporučil ako povinné čítanie,“ zakončuje Martin Lohnert.

Autonómny náramok pomáha riešiť krízové okamihy a zachraňovať ľudské životy

Múdre riešenia uľahčujú život. Uplatňujú sa v rôznych odvetviach a v súčasnosti konečne prenikajú aj do zdravotníctva. Nadačný fond Neurosmart z Brna spolupracuje so spoločnosťou Soitron na projekte autonómneho náramku. Ten nepretržite monitoruje aktuálny zdravotný stav pacientov, údaje poskytuje ošetrujúcemu personálu alebo lekárom, môže dokonca prispieť k záchrane života, a v Čechách tak pomáha ďalej rozvíjať systém eHealth.

Neurodegeneratívne ochorenia výrazne ovplyvňujú kvalitu života čím ďalej, tým početnejšej skupiny ľudí. Nádej na zlepšenie života by mohli priniesť nové riešenia, využívajúce prvky múdrych, teda smart technológií. Tie nielenže slúžia 24 hodín denne, 365 dní v roku, ale sú často riadené autonómne a prinášajú do zdravotníctva nové možnosti. Príkladom je najnovší projekt Nadačného fondu Neurosmart a spoločnosti Soitron. Ich múdry náramok – ktorý sa príliš nelíši od tých bežných – ponúka nepretržitý dohľad nad pacientom a umožňuje sledovať aj jeho zdravotný stav.

Komplexný projekt so zameraním na neurodegeneratívne choroby

Na základe zabudovaných senzorov náramok meria srdcovú činnosť, teplotu, ale aj pohybovú aktivitu a vďaka GPS lokátoru, v prípade potreby, hlási aj presnú polohu osoby, ktorá ho nosí. Môže slúžiť tiež ako kontrola pri užívaní liekov a nechýba ani SOS tlačidlo. „Náramok je prostredníctvom špeciálnej bezdrôtovej siete, ktorá má spoľahlivé celoplošné pokrytie, pripojený k softvérovému riešeniu mHealth, ktoré umožňuje zobrazovať namerané hodnoty a polohu pacienta, ale taktiež slúži k prenosu dát do nemocničných alebo lekárskych databáz. Softvér mHealth pracuje v cloude, ako on-premise riešenie v nemocnici alebo v hybridnej podobe,“ prezrádza Radim Klabal, produktový manažér, ktorý má vývoj tohoto projektu v Soitrone na starosti. Dáta, ktoré sú v rámci prevádzky zbierané, sú anonymné. Ich spárovanie sa deje až v prostredí zdravotníckeho zariadenia.

Nosením múdreho zdravotného náramku je možné predchádzať niektorým krízovým situáciám, ktoré je možné vopred nadefinovať podľa pacienta, jeho aktuálnych potrieb a zdravotného stavu. V prípade, že taká situácia nastane, náramok zalarmuje starajúcich sa členov rodiny alebo ošetrujúci personál v nemocnici, nabudúce môže informovať priamo zdravotnícku záchrannú službu. Na pozadí však pracuje aj mimo týchto situácií, pretože zbiera veľké množstvo dát, a tým dáva ošetrujúcemu lekárovi možnosť dozvedieť sa o pacientovi mnoho informácií bez toho, aby s ním musel byť v neustálom kontakte. „V Česku síce existujú podobné projekty, ale ani jeden nie je takto komplexný či pomáhajúci pacientom s Alzheimerovou alebo Parkinsonovou chorobou,“ oznamuje Radim Klabal. Vďaka riešeniu od Soitronu a s podporou Nadačného fondu Neurosmart je celý deň sledovaný stav osoby a v prípade nebezpečia je poskytnutá okamžitá pomoc či adekvátna starostlivosť.

Pomoc ošetrovateľom a posun v geriatrii

IoT náramky však nie sú určené iba pre pacientov a lekárov, ale svoje uplatnenie si nájdu aj v domovoch dôchodcov a iných sociálnych zariadeniach, poskytujúcich starostlivosť o pacientov alebo liečbu dlhodobo chorých. „Dajme tomu, že ich budú nosiť klienti domova seniorov. Pokiaľ nastane nejaká nečakaná situácia a personálu sa stratí ich zverenec, potom ho nielen ľahko lokalizujú, ale môžu sa takmer okamžite pozrieť, aká je jeho fyzická kondícia. To v niektorých prípadoch môže ušetriť nemalé finančné prostriedky, spojené s hľadaním pacienta, ale predovšetkým mu to môže zachrániť život,“ deklaruje Radim Klabal.

Spoločnosť Soitron, v spolupráci s Nadačným fondom Neurosmart, má za sebou už niekoľko úspešných pilotných projektov s náramkom. Počas nich sa ladili technické vlastnosti, komunikácia či zber dát. Aktuálne využíva náramky 45 pacientov s epilepsiou, testovalo ich 30 pacientov s Alzheimerovou chorobou a pripravuje sa pilotný projekt pre 15 pacientov s Parkinsonovou chorobou. Celé riešenie je teda zložené z náramkov, ktoré sú na mieru vyrábané podľa požiadaviek pre tento účel, z prepojenia špeciálnych sietí (LoRaWAN alebo aj NB-IoT) a tiež zo softvérovej časti, ktorá sa stará o riadenie, zber a analýzu dát. V tejto chvíli je projekt pripravený k nasadeniu vo väčšom rozsahu. Jedným z prvých subjektov, ktorí ho využijú, budú Fakultná nemocnica u svätej Anny v Brne a FN Brno (Bohunice).

IoT náramky v budúcnosti uľavia systému

Populácia starne a vďaka technológiám je možné zaistiť jej dôstojné dožitie. „To je jeden z dôvodov, prečo sme vytvorili riešenie so smart náramkom. Všetci máme zodpovednosť za tých, ktorí sú nám najbližší. Aby sme im poskytli čo najväčší komfort a bezpečie, rozhodli sme sa, že do tohoto projektu budeme investovať. Je potrebné si uvedomiť, že aj my budeme raz seniori alebo by sme mohli trpieť rôznymi chorobami. V týchto prípadoch určite uvítame starostlivosť a bezpečnosť bez enormnej záťaže pre svojich blízkych. Sme iba na začiatku, ale dostupné technológie nám dávajú veľkú možnosť vyvíjať veci, ktoré budú stále prínosnejšie v rôznych oblastiach medicíny,“ dodáva na záver Radim Klabal.

Vakcína na covid-19 verzus hackeri. Na čo si dať pozor?

Nie je novinkou, že hackeri túto pandémiu koronavírusu využívajú viacerými spôsobmi po celom svete. V súčasnej dobe je v ich hľadáčiku veľmi náročná logistická operácia očkovania. Zameriavajú sa na celý dodávateľský reťazec vakcín, ktorý zahŕňa farmaceutické spoločnosti podieľajúce sa na vývoji očkovaní proti covid-19. Motivácia pre takéto útoky môže podľa odborníkov siahať až do oblasti štátom sponzorovaných hackerov alebo veľmi vyspelej a agresívnej hospodárske špionáže.

Pri kybernetickom útoku na Európsku agentúru pre lieky hackeri získali dokumenty firiem Pfizer a BioNTech, ktoré súvisia s vývojom vakcíny proti covid-19. Koncom novembra 2020 sa pokúsili preniknúť do spoločnosti AstraZeneca. V súčasnosti sa objavujú útoky na firmy, ktoré sa starajú o dopravu vakcíny na miesto očkovania.

“S postupným nábehom na očkovanie budú hackeri počas roka 2021 ešte agresívnejší. Nielen firmy, ale aj jednotlivci by si tak mali dať pozor na to, čo sa im objaví v ich e-maili. Rovnako tak, ako pred pár mesiacmi, kedy používateľom prichádzali podvodné SMS ohľadom testov na covid-19,” dodáva bezpečnostný expert David Dvořák zo spoločnosti Soitron a pokračuje: “Dá sa očakávať aj masívna dezinformačná kampaň, ak pripustíme, že za hackermi je záujem z naozaj vysokých miest.”

Hackeri ale neútočia len na farmaceutický priemysel. Používajú aj rôzne nátlakové atribúty na jednotlivca z rôznych firiem. Ak sa hackerovi podarí husársky kúsok, že napríklad hackne jednotlivca, ktorý nedodržiava bezpečnostné štandardy – jednoduché heslo na pracovnom e-maily atď. – je to pre zločincov celkom veľké sústo.

“Dôležitá je preto aj individuálna zodpovednosť zamestnancov, nie len tá firemná,” pripomína David Dvořák.

Podvodné metódy e-mailovej komunikácie zahŕňajú:

• Predstieranie identity klientov (najmä tých farmaceutických).

• Vydávanie sa za legitímne zdravotnícke organizácie.

• Prílohy obsahujúce informácie o “bezpečnostných opatreniach”.

• E-maily označené “URGENT”, “DÔLEŽITÉ”. Obvykle sú písané veľkými písmenami, ktoré sa vás snažia vyprovokovať k rýchlej a bezmyšlienkové reakciu.

• E-mail s odkazom na registráciu k očkovanie.

“Myslite na zlaté pravidlo pri phishingu – odosielateľovi e-mailu neverte a zásadne nepristupujte na aktivity, ku ktorým vás vyzýva. Obsah a kontext takého podozrivého e-mailu overte prostredníctvom nezávislého zdroja (telefonický hovor na vami známe číslo). Prípadne napíšte čistý mail,”

podotýka bezpečnostný expert Soitronu David Dvořák.

Nepreposielajte ho s predošlou históriou. Pošlite ho na overenú e-mailovú adresu danej inštitúcie. Kontakt vyhľadajte na oficiálnych webových stránkach spoločnosti. Lepšie je ešte pred odoslaním zavolať na kontaktné číslo spoločnosti, či sa skutočne jedná o dôveryhodnú adresu.

Na aké varovné signály si dať pozor?

Než používateľ klikne na odkazy alebo otvorí prílohy, musí byť ostražitý. A to ako pri manipulácii so súkromnými e-mailami, tak najmä so svojim firemným účtom. Pri overovaní sa nikdy nespoliehajte iba na e-mail, pretože možno komunikujete s útočníkom, nie so skutočným odosielateľom. Problémom je, že telefónne číslo nájdete v takej komunikácii minimálne. “Fake e-maily už sú dnes na vysokej úrovni. Pomáhajú ich vytvárať ľudia, z jednotlivých krajín, aby bol jazyk čo najviac autentický. Preto je lepšie takéto e-maily vôbec neotvárať a vykonať nezávislé overenie pôvodcu správy. Autorizovať ho podľa už vyššie popísaného postupu,” odporúča David Dvořák.

Ste pripravení na audit kybernetickej bezpečnosti?

DAVID DVOŘÁK

Významné slovenské firmy, štátne či finančné inštitúcie sú povinné prejsť auditom kybernetickej bezpečnosti a záverečnú správu o ňom predložiť Národnému bezpečnostnému úradu. Ukladá im to zákon o kybernetickej bezpečnosti. Koho presne sa táto povinnosť týka, ako sa na ňu pripraviť, kto audity vykonáva a koľko času si na to vyhradiť?

Audit kybernetickej bezpečnosti si musia zabezpečiť prevádzkovatelia základných služieb. Patria sem napríklad bankový sektor, priemysel, telekomunikačné spoločnosti, pošta, energetika, výrobcovia liekov, zdravotné kliniky či nemocnice, samosprávy nad 1000 obyvateľov, ale aj mnohé ďalšie. Príloha zákona definuje presne 11 odvetví (napr. doprava, digitálna infraštruktúra, elektronické komunikácie, infraštruktúra finančných trhov, voda a atmosféra, verejná správa a i.), z ktorých subjekty musia prejsť týmto auditom. Ide teda o povinnosť, ktorá sa týka tisícok rôznych subjektov. Skontrolujte si preto vo vlastnom záujme, či nie ste náhodou medzi nimi.

DEADLINE ZA DVERAMI

Termín splnenia tejto zákonnej povinnosti sa už nezadržateľne blíži. Všetky subjekty zapísané Národným bezpečnostným úradom do zoznamu prevádzkovateľov pred 9.11.2018, musia stihnúť audit do 9.11.2021 podľa dátumu zápisu (3 roky po zápise). Subjekty zapísané po 9.11.2018 musia vykonať svoj audit do 2 rokov od príslušného dátumu zápisu do registra.

O ČO ŠTÁTU IDE?

Počet kybernetických útokov u nás i vo svete rastie, aj samotné ataky sú komplexnejšie a zložitejšie. Dôkazom toho je aj nedávny útok na spoločnosť Garmin ako aj pribúdajúce útoky na rôzne nemocnice. Cieľom zákona o kybernetickej bezpečnosti je preto pripraviť a zabezpečiť, aby boli kľúčové slovenské firmy viac odolné voči kyberútokom. Snahou auditu je overiť, či dané firmy, samosprávy či iné subjekty zo zoznamu prevádzkovateľov základných služieb spĺňajú všetko to, čo od nich žiada zákon o kybernetickej bezpečnosti. Ide o množstvo rôznych povinností a bezpečnostných opatrení. Pred samotným auditom je teda potrebné ich najskôr všetky implementovať.

ČAS JE KĽÚČOVÝ

Kým niektorí prevádzkovatelia mnohé z opatrení už dnes spĺňajú a  audit bude pre nich „malina“, množstvo slovenských firiem na bezpečnosť a odolnosť voči hackerom dlhé roky zabúdala. Z vlastných skúseností vieme, že mnohé firmy kybernetickú bezpečnosť vôbec neriešia, čakajú až na povinné audity. Z pohľadu bezpečnosti sú zanedbané hlavne priemyselné odvetvia, zdravotnícke zariadenia a samosprávy. V ich prípade je ideálne, aby s implementáciou začali čím skôr. Hoci z pohľadu zákonných lehôt je ešte trochu času, implementácia opatrení môže byť pre niektorých poskytovateľov dlhšia. Môžu ju „natiahnuť“ rôzne nečakané zistenia, prípadné obstarávanie novej techniky alebo nedostatok špecialistov.

AUDÍTOROV JE STÁLE MÁLO

Audity môžu u prevádzkovateľov vykonať iba audítori certifikovaní Kompetenčným a certifikačným centrom kybernetickej bezpečnosti (KCCKB). Aktuálny zoznam certifikovaných audítorov kybernetickej bezpečnosti môžete nájsť na stránke KCCKB. Keďže nároky na nich sú pomerne vysoké, ich počet stúpa iba veľmi pomaly. Aj preto je dobré, ak sa firmy na blížiaci sa termín auditov začnú pripravovať s dostatočným časovým predstihom.

Dodržiavanie požiadaviek na kyberbezpečnosť kontroluje Národný bezpečnostný úrad. Ak zistí, že prevádzkovateľ zákon nedodržiava, môže mu udeliť pokutu od 300 do 300 000 eur. Oveľa väčšou hrozbou sú však škody spôsobené samotným kyberútokom. Tie sa podľa štatistík môžu vyšplhať v priemere až do výšky pol milióna eur.

Čoraz väčšia vynaliezavosť kyberútočníkov, ale aj rozširujúce sa spektrum možných rizík spôsobuje, že ani tá najväčšia firma nie je schopná brániť sa takýmto hrozbám úplne sama. Mnoho firiem sa preto pri implementácii opatrení spolieha na externých odborníkov, ktorých je ale žalostne málo.

PREČÍTAJTE SI VIAC

ZAUJALA VÁS TÉMA KYBERNETICKÁ BEZPEČNOSŤ?

Prečítajte si naše ďalšie články na túto tému:

MÁTE ĎALŠIE OTÁZKY?

Potrebujete pomôcť s prípravou na audit kybernetickej bezpečnosti? Naši IT špecialisti vám radi ochotne poradia, čo všetko budete naň potrebovať.

KONTAKTUJTE NÁS

David Dvořák, CISA, CISM, CRISC, CDPSE

IT Advisory Manager

david.dvorak@soitron.com

Papierovať v slovenských nemocniciach a na úradoch by mohli roboty. Soitron ich dáva bezplatne

Zdravotníci a úradníci budú čoskoro zavalení spracovaním desaťtisícov testov na koronavírus, hlásení o ošetrovaní člena rodiny a podobnej urgentnej agendy. Softvéroví roboti od svetového lídra procesnej automatizácie (RPA), firmy UiPath, ktorých poskytuje slovenský integrátor Soitron do septembra bezplatne, by im mohli pomôcť šetriť cenný čas a ľudské zdroje.

Softvér je špecializovaný na automatické spracovávanie veľkého množstva dát. Opakujúce sa rutinné činnosti vykonáva na základe zadaných pravidiel. Jeho uvedenie do činnosti by mohlo, na rozdiel od bežného cyklu vývoja RPA dodávaného na mieru, podľa Soitronu trvať iba pár dní.

„Vďaka partnerom, ako je spoločnosť UiPath, sme schopní v nemocniciach, ale aj v inštitúciách verejnej správy uviesť RPA veľmi rýchlo do praxe,“ vysvetľuje Viktória Lukáčová Bracjunová, ktorá v Soitrone vedie oddelenie automatizácie a robotizácie.

„V dnešnej dobe je možné opakované, časovo náročné činnosti bez väčšej pridanej hodnoty delegovať práve na softvérové ​​roboty. S pomocou umelej inteligencie a strojového učenia vykonávajú zložité úlohy bez prerušenia a bez chýb.“

V praxi softvérový robot krok za krokom „kopíruje“ mechanické činnosti živého pracovníka. Vykonáva jednotlivé úkony v programoch, ktoré používajú pri práci (napríklad) úradníci či zdravotníci.

Vie „čítať“, vďaka technológii optického rozoznávania znakov (OCR) automaticky vyextrahuje údaje z formulárov, ktoré vyplnili žiadatelia. Dohľadáva k nim údaje z iných databáz, vrátane, napríklad, webových stránok s oznámeniami o zatvorení školy či škôlky, páruje ich a postupne zisťuje, či je žiadosť oprávnená.

Prečítajte si celý článok na stránke časopisu FORBES.

POKRAČOVAŤ V ČÍTANÍ

Automatizácia procesov ako liek na preťažený sociálny či zdravotný systém

Viktoria Lukáčová Bracjunová

VIKTÓRIA LUKÁČOVÁ BRACJUNOVÁ

Využitie automatizácie (RPA) je veľmi široké. Bezobslužné roboty môžu spracovávať faktúry či odosielať dáta do SAPu, spracovávať pravidelné výpisy z bánk, podávať žiadosti, riešiť reklamácie, logistické procesy, zabezpečiť distribúciu dát z jednoho systému do viacerých, zbierať dáta, vyhodnocovať ich a následne ich reportovať. V zdravotníctve môžu napríklad zaevidovať nových pacientov do systému alebo predpovedať zdravotné následky už zaevidovaných pacientov, čo môže pomôcť v boji s niektorými ochoreniami.

Aktuálne kvôli pandémii koronavírusu zažíva obrovský nápor aj Sociálna poisťovňa (SP). Rieši neutíchajúci príjem žiadosti na ošetrovanie člena rodiny (OČR). SP spracúva požiadavky o nárok na voľno pre zamestnancov – rodičov –  prostredníctvom rozhodnutia školy, ktorú dieťa navštevuje. Úradníci potom musia žiadosti párovať s ďalšími dátami, preverovať, či sú oprávnené (či boli, alebo neboli školy zatvorené, od kedy do kedy a pod.) a vykonávať ďalšie úradné úkony. Robiť ich ručne, je nielen veľmi neefektívne, ale predovšetkým veľmi zdĺhavé. Navyše, aj na pracoviskách SP chýbajú úradníci, pretože sú tiež doma so svojimi deťmi.

Podľa konzultačnej spoločnosti McKinsey približne
v 60 % povolaní by mohla byť automatizovaná aspoň jedna tretina základných činností.

Proces spracovania OČR sa dá plne automatizovať

Ak by SP nasadila na spracovanie OČR technológiu RPA, prebiehalo by to nasledovne. Rodič vyplní formulár a pošle ho na e-mailovú adresu SP. Po jeho prijatí začína pracovať robot. Vyhľadá žiadateľa v systéme a naštartuje proces validácie kritérií. Robot vyhodnotí, či je osoba poistená, a ak nie, zistí, či je poistený druhý rodič. Ďalej si robot overí, či má dieťa menej ako 11 rokov a v prípade, že je staršie, vydá pokyn, ktorým zistí, či je dostupné potvrdenie od lekára.
Následne preverí, či zariadenie, ktoré dieťa navštevuje, je naozaj zatvorené (napr. nie všetky škôlky boli zatvorené naraz). Nechýba ani krížová kontrola, či o OČR už na dieťa nepožiadal niekto iný. Robot sa na základe zisťovania postupne prelúska definovanými pravidlami a rozhodne, či pošle žiadosť na schválenie. Pracovníkom SP následne predloží iba žiadosti, ktoré spĺňajú zadané kritériá, čím sa zníži ich vyťaženie. Týmto sa eliminuje aj chybovosť, keďže robot pracuje takmer bezchybne.

Mohlo by vás zaujímať: Aj malé automatizácie môžu v čase krízy viesť k veľkým výnosom

Rýchlejšie testovanie na koronavírus

Ďalším príkladom nasadenia RPA, nielen v čase pandémie COVID-19, je využitie priamo v zdravotníctve, kde môže výrazne urýchliť množstvo vykonávanej rutinnej práce. Či už ide o zaevidovanie pacientov, vyhľadanie ich anamnéz alebo následné testovanie na potvrdenie nakazenia. Dopyt v testovacích laboratóriách je teraz obrovský a ľudia čakajú nielen kým na nich príde rad, ale následne aj na výsledok testu. Zdravotníci, ale aj ďalší dobrovoľníci sú však len ľudia a nemajú viac rúk ako bežný človek. Riešenie však existuje.

Testovanie na COVID-19 vyžaduje, aby bol pacient vyhľadaný v zdravotnom zázname a ručne pridaný do iného systému určeného pre testovanie (ak sa v ňom už nenachádza). Akonáhle bude výsledok testu k dispozícii, musia sa výsledky ručne uložiť späť do systému a následne prebieha vyrozumenie pacienta. Automatizovaný proces môže významne prispieť k redukcii času, kedy pacient čaká v rade na príjme na vykonanie testov. Pokojne to môže byť aj niekoľko hodín, napríklad v Južnej Kórei je to až 6 hodín. Jedna z najväčších nemocníc v USA zriadila a nasadila na túto činnosť RPA robota za 48 hodín. Kým administratívne úkony pri testovaní jedného človeka zaberú pracovníkom v priemere tri minúty, robotovi maximálne 16 sekúnd. A to už je poriadna porcia času navyše, v prípade, že spracovávate tisícky testovaných.

Akonáhle uvidíte RPA v akcii, uvedomíte si dve veci. Po prvé, spracovanie dát je rýchle. A po druhé, nie je to človek, takže pracuje nepretržite vo dne v noci.

Súčasné procesy testovania sú zastarané

Nie je pritom tajomstvom, že súčasné procesy kontroly infekcií sú v mnohých zdravotníckych organizáciách po celom svete zastarané. V nemocniciach a aj v laboratóriách, kde sa vykonáva testovanie na COVID-19, musia byť výsledky protokolované a nahlásené do centra pre kontrolu chorôb daného štátu. Procesy, ktoré musí oddelenie kontroly infekcie urobiť, sú postupné a zdĺhavé. Vytvorené boli v roku 2003 počas pandémie H1N1, známej tiež ako prasacia chrípka. Vyžadujú, aby sa lekár prihlásil do systému (krvného testovacieho systému), extrahoval dáta, následne ich ručne zadával a ďalej pracoval s výsledkami.

V normálnych dňoch trvá jednej sestre dve hodiny týždenne, než zadá všetky tieto informácie. Pri práci s COVID-19 však musia byť výsledky testov hlásené denne, a to nielen v pozitívnych prípadoch, ale pri každom teste, čo zaberie 2 až 3 hodiny denne. Preto už vybrané zdravotícke organizácie na túto činnosť nasadili RPA roboty. Celý proces zautomatizovali a trvalo im to ani nie týždeň. Vytvoril sa scenár logických krokov, následne každý krok zautomatizovali – od extrahovania dát, cez zadanie prihlasovacích údajov pre zabezpečené prihlásenie, až po následné uloženie do sieťovej platformy. Tým došlo k “oslobodeniu” zdravotníckeho personálu od prostých úkonov, a tak sa môžu naplno venovať pacientom, vďaka čomu ich odbavia viac. Prevádzková efektivita zrazu dosiahla nový rekord.

RPA: Liek na preťaženú štátnu správu

V súvislosti so situáciou spôsobenou COVID-19 je RPA skvelé riešenie na záchranu štátnej správy, najmä v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb. Vplyvom situácie, ktorá nastala, je automatizácia opakujúcich sa procesov a činností nevyhnutná. Či už ide o situácie spôsobené výpadkom pracovných síl alebo zvýšením objemu práce (napríklad sprocesovanie žiadostí o OČR, administratívne práce súvisiace s preplácaním výkonov lekárov alebo nárast online objednávok).

Plné využitie automatizácie vyžaduje, aby organizácie zmenili spôsob premýšľania o svojich procesoch a činnostiach, ktoré musí niekto vykonať. Práca v blízkej budúcnosti bude spočívať v jej rozdelení medzi ľudí a roboty. „Smart“ spoločnosti budú pri každom procese a zadaní zvažovať pomoc softvérového robota. Organizácie tvoria ľudia a je to práve ich ľudská inteligencia a tvorivá práca, ktorá ich posúva ďalej. Hybridné digitálne pracoviská tak umožňujú firmám byť ľudskejšie a úspešnejšie ako kedykoľvek predtým.

Čo je potrebné na implementáciu RPA?

  • Trojhodinová konzultácia s človekom, ktorý obsluhuje daný proces
  • Polhodinová konzultácia s IT špecialistom (všetko prostredníctvom videokonferencie)
  • Prístup do testovacieho prostredia konkrétnych aplikácií, respektíve do produkčného prostredia
  • VPN prístup (vývoj a implementácia sa odohráva vzdialene)

CHCETE VEDIEŤ VIAC?

Zaujali vás možnosti RPA? Ak máte otázky týkajúce sa automatizácie procesov vo vašej spoločnosti, nechajte nám váš kontakt a naši špecialisti vám radi pomôžu v rámci nezáväznej konzultácie. 

KONTAKTUJTE NÁS


Viktória Lukáčová Bracjunová

Business & New Technologies Products Development Manager
viktoria.bracjunova@soitron.com

Spoločnosť Soitron chce bezplatne pomáhať nemocniciam a úradom zvládnuť koronavírusovú krízu

Spoločnosť Soitron reaguje na koronavírusovú krízu a ponúka pomoc zdravotníckym zariadeniam a inštitúciám verejnej správy. Vďaka svojmu partnerstvu so softvérovou spoločnosťou UiPath, ktorá sa venuje RPA (robotickej procesnej automatizácii), ponúka Soitron bezplatné nastavenie a následnú IT podporu pre softvérové roboty v nemocniciach a inštitúciách verejnej správy. Spoločnosť UiPath daruje uvedeným inštitúciám potrebné licencie zadarmo. Ponuka platí pre Českú aj Slovenskú republiku až do septembra 2020. Takzvaní softvéroví roboti, ktorí sú schopní rýchlo a presne spracovať veľmi veľké množstvo dát, sa tak môžu stať digitálnymi pomocníkmi zdravotníckeho personálu a úradníkov.

Automatizačný nástroj RPA sa uplatní v akomkoľvek procese, ktorý sa opakuje a funguje na základe určitých pravidiel. Vďaka tomu sa ho dokáže naučiť a vykonávať “robot”, respektíve počítačový softvér na základe algoritmu. Takzvaní bezobslužní roboti nájdu široké využitie. Na úradoch vedia spracovávať faktúry, v zdravotníctve zadávať do systému nových pacientov a u tých existujúcich predpovedať zdravotné dôsledky.

“Vďaka RPA platforme od spoločnosti UiPath, sme schopní v nemocniciach, ale aj v inštitúciách verejnej správy, RPA veľmi rýchlo uviesť do praxe. V dnešnej dobe je možné totiž opakované, časovo náročné činnosti bez väčšej pridanej hodnoty delegovať práve na softvérové ​​roboty, ktoré môžu pomocou umelej inteligencie (AI) a strojového učenia (ML) vykonávať zložité úlohy bez prerušenia a bez chýb.”


VIKTÓRIA LUKÁČOVÁ BRACJUNOVÁ
vedúca oddelenia automatizácie a robotizácie

Rýchlejšie vybavovanie žiadostí aj efektívnejšie testovanie

Kvôli pandémii zažíva aktuálne na Slovensku veľký nápor napríklad Sociálna poisťovňa (SP) v rámci žiadostí na ošetrovanie člena rodiny (OČR) a o nemocenské dávky. Ak by poisťovňa nasadila technológiu RPA, proces by sa zautomatizoval a výrazne zrýchlil.

To isté platí aj inde – napríklad úrady práce sa pripravujú na veľký nárast žiadostí občanov o zaradenie do svojej evidencie a na vybavovanie dávok v nezamestnanosti. Automatizácia môže taktiež zrýchliť odbavenie žiadosti firiem a živnostníkov o finančnú podporu z dôvodu poklesu tržieb v rámci opatrení štátu. Nasadenie algoritmu by po vyhodnotení predložilo pracovníkom daného úradu iba žiadosti, ktoré spĺňajú zadané kritériá. Eliminovala by sa tak chybovosť ľudského faktoru.

V zdravotníctve môže RPA okrem iného pomôcť s automatizáciou evidencie pacientov, vyhľadávaní ich anamnéz a následného testovania na potvrdenie o nakazení novým koronavírusom. Automatizovaný proces môže významne prispieť k redukcii potrebného času, kedy pacient čaká v rade na výsledky testov.

“Veľkou výhodou je, že RPA je technológia, ktorú vieme pomerne ľahko implementovať aj na diaľku, a tým pádom pomôcť tam, kde to je najviac potrebné,” uzatvára Viktória Lukáčová Bracjunová s tým, že spoločnosť Soitron poskytuje pomoc vo viacerých oblastiach. Dokáže napríklad chrániť nemocnice pred kyberútokom alebo pomôcť učiteľom so vzdelávaní na diaľku. Viac informácií nájdete na stránke nižšie.

SOITRON V ČASE KORONAVÍRUSU

Ponuka pomoci v rámci RPA je zatiaľ platná do 30. septembra 2020, s možnosťou predĺženia po dobu trvania pandémie.

Softvérový robot pomáha firmám pružne reagovať v čase pandémie

Viktoria Lukáčová Bracjunová

VIKTÓRIA LUKÁČOVÁ BRACJUNOVÁ

Vykonávajú rutinné procesy. Sú riešením na nedostatok ľudských zdrojov. Pracujú kedykoľvek, oveľa rýchlejšie a presnejšie ako najvýkonnejší zamestnancami. Bez odvrávania vykonávajú bezobslužné automatické úlohy. Zároveň výraznou mierou pomáhajú poraziť koronavírus.

Tentoraz nie je reč o zdravotníckych odborníkoch, ktorí nasadzujú svoje životy a všetku energiu do boja proti pandémii vírusu COVID-19, ale o softvérových robotoch. Nie sú to klasickí roboti, ako ich poznáme, teda s ľudskou tvárou. Nie sú ani z plastu a nejde ani o tie priemyselné. Ide o robotov, ktoré svoj život žijú vo výkonných serveroch. Odborne sa pre nich používa skratka RPA – robotická procesná automatizácia. Ide o neinvazívnu a škálovateľnú technológiu s rýchlou implementáciou a návratnosťou.

V stále viac konkurenčnom prostredí je schopnosť adaptovať sa jediným riešením, ako môžu byť podniky o krok vpred pred svojou konkurenciou. Aby sa dokázali prispôsobiť, musia sa rýchlo a efektívne rozhodovať. Až donedávna mali manažéri len niekoľko cenovo akceptovateľných možností, ako riešiť problémy s efektivitou. Mohli najať viac ľudí, kúpiť riešenie tretej strany alebo prispôsobiť svoj systém plánovania podnikových zdrojov (tzv. ERP).

Robotická automatizácia procesov predstavuje skvelú príležitosť k transformácii procesov, ktoré sú neefektívne. Vďaka nim môžu podniky skrátiť vývojové cykly a zvýšiť produktivitu za omnoho nižšie náklady. Hlavnou výhodou softvérových robotov je jednoduchá a rýchla integrácia do existujúcich firemných systémov. Prakticky akýchkoľvek. Robota vieme skamarátiť s najrôznejšími aplikáciami a softvérom, a trvá to len pár týždňov. Aj v menšej firme sa investícia spravidla vráti do pol roka.

ROI, teda návratnosť investície na zavedenie RPA sa pohybuje do 6 mesiacov, pri veľkých projektoch do 1,5 roka.

Využite ľudskú inteligenciu lepšie

Mnoho rutinných procesov zahŕňajúcich stále sa opakujúce činnosti a rutinné úlohy môžu robiť softvéroví roboti. Ak sa navyše práca rozdelí medzi robotov a zamestnancov, výsledky môžu byť ohromujúce.

V súčasnej dobe podniky bojujú s nekonzistentnou štruktúrou procesov. Dáta sú ukladané do viacerých systémov, čo vyžaduje, aby zamestnanci presúvali informácie z jedného systému do druhého, ale tiež ich neustále dookola aktualizovali a overovali. S RPA môžu organizácie naštartovať a automatizovať tieto procesy tak, aby fungovali nielen bez API (rozhrania, vďaka ktorému môžu komunikovať aplikácie/systémy medzi sebou a vymieňať si dáta), ale aj bez nutnosti niečo meniť. API nie je totiž nutné. Technológia robotickej automatizácie procesov je totiž naprogramovaná tak, že si robot vykoná úkony rovnako, ako by to urobil zamestnanec – na pozadí pracuje priamo v rôznych aplikáciách, vykonáva validácie, kopíruje informácie, vkladá a prepisuje dáta, otvára e-maily vrátane príloh, reportuje, a to všetko presne podľa preddefinovaného scenára.

IT správcovia potom môžu nastaviť pre svoje RPA platformy optimálny počet robotov pre spracovanie napríklad reklamácií, faktúr či onboarding (príchod a odchod zamestnancov) a pod. Práve pri zavedení automatického onboarding procesu sa dá ušetriť za rok jeden mesiac rutinnej práce, vyvarovať sa chybám a zaručiť, že v čase nástupu bude mať zamestnanec na výkon svojej činnosti všetko potrebné (notebook, založený e-mail, prístup do ERP a pod.). To možno ľahko dosiahnuť v centralizovanom dashboarde, čo je niečo ako palubná doska auta so základnými parametrami, ktorá sa pripravuje na mieru. Pozrite sa na príklade, ako sme mechanickej práce zbavili zamestnancov v spoločnosti Kofola tu.

Ak zamestnanca odbremeníte od rutinných procesov, môže sa venovať iným efektívnejším činnostiam, ktoré vyžadujú kreativitu, alebo sa môže sústrediť na vytváranie a budovanie vzťahu so zákazníkmi.

Čo prináša RPA?

  • ZVÝŠENIE PRODUKTIVITY
    RPA systém je schopný riešiť úlohy kedykoľvek 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
  • ZNÍŽENIE NÁKLADOV
    Zavedenie RPA do procesov znižuje prevádzkové náklady a šetrí hodiny vykonávanej práce.
  • ZVÝŠENIE EFEKTIVITY ZAMESTNANCOV
    Zamestnanci sa nemusia venovať procesom s nízkou pridanou hodnotou, ale môžu sa venovať procesom, ktoré si vyžadujú viac pracovnej kreativity.
  • ŠKÁLOVATEĽNOSŤ A EFEKTIVITU
    RPA pomôže lepšie zvládnuť nápor práce či sezónne výkyvy v organizácii.
  • ZNÍŽENIE CHYBOVOSTI A VARIABILITU
    RPA zvyšuje kvalitu sprocesovania transakcií. Taktiež zníži variabilitu procesu na minimum.
  • ZLEPŠENIE ZÁKAZNÍCKEJ SKÚSENOSTI
    RPA zefektívni a urýchli komunikáciu alebo spracovanie požiadaviek, zvyšuje spokojnosť zákazníkov.

CHCETE VEDIEŤ VIAC?

Zaujali vás možnosti RPA? Ak máte otázky týkajúce sa automatizácie procesov vo vašej spoločnosti, nechajte nám váš kontakt a naši špecialisti vám radi pomôžu v rámci nezáväznej konzultácie. 

KONTAKTUJTE NÁS


Viktória Lukáčová Bracjunová

Business & New Technologies Products Development Manager
viktoria.bracjunova@soitron.com