Archívy Zdravotníctvo - Stránka 2 z 2

Aj malé automatizácie môžu v čase krízy viesť k veľkým výnosom

Mohlo by sa zdať, že aktuálna situácia s celým radom obmedzení a neistôt príliš nenahráva investíciám a zavádzaniu nových postupov. Faktom ale je, že robotická procesná automatizácia (RPA) môže mnohým firmám v tejto neľahkej dobe zjednodušiť ich prácu a dopriať zamestnancom aspoň čiastočný oddych.

V súčasnosti musia firmy i niektoré sektory prejsť do značne improvizovaného režimu práce. K dlhodobému problému s nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov sa pridáva veľký dopyt po celom rade služieb a informácií. To so sebou prinieslo neplánovaný nárast práce a značný nápor na niektoré podniky ako e-shopy či zdravotnícke zariadenia a ich kontaktné centrá. Už tak vyťažení zamestnanci sú ešte viac zavalení prácou.

Každodenná realita spojená s dnešnými obmedzeniami postavila firmy pred nie práve príjemnú pravdu. Zabezpečenie kritických firemných procesov je v čase, keď časť zamestnancov nie je dostupná kvôli chorobe, karanténe alebo opatrovaniu detí, často tým jediným, čo firmy dokážu zabezpečiť. Táto situácia pritom pravdepodobne nebude trvať len krátku dobu, zároveň je však dlhodobo neudržateľná. Je teda nutné, aby spoločnosti prehodnotili svoje krízové plány, identifikovali kritické procesy a do budúcna zaistili ich fungovanie aj v prípade podobných výpadkov a problémov.

Dobrým riešením v takejto situácii je možnosť automatizovať niektoré zabehnuté firemné procesy, ktoré v podstate brzdia zamestnancov alebo im neumožňujú vykonávať dôležitejšiu či kreatívnejšiu prácu. Podniky môžu dosiahnuť dobré výsledky vo chvíli, keď rozdelia jednotlivé úlohy medzi roboty a zamestnancov tak, aby využili silné vlastnosti oboch týchto skupín.

Nespornou výhodou RPA je možnosť nasadenia špecifických riešení na diaľku. Zástupca spoločnosti vôbec nemusí zákazníka navštíviť, a napriek tomu je možné v priebehu niekoľkých dní až týždňov vo firme rozbehnúť novo zautomatizovaný proces. Navyše robot značne pomáha pri opakujúcich sa činnostiach, vďaka čomu majú zamestnanci čas na kreatívnu prácu. Poďme sa pozrieť na pár scenárov, ktoré ukazujú možnosti využitia RPA v praxi.

Softvéroví roboti, ktorí nepotrebujú ľudskú asistenciu (Unattended automation)

V tomto prípade prebieha práca softvérových robotov bez akéhokoľvek dozoru alebo podpory bežných zamestnancov. Zjednodušene zadáte do programu dáta, ktoré chcete spracovať a softvér s nimi bude pracovať na základe naučených postupov tak, ako potrebujete. Dobre to funguje napríklad vo finančnom sektore a ďalších oblastiach, kde zamestnanci bežne spracúvajú formuláre, faktúry a ďalšie dokumenty, z ktorých je potrebné dáta často prevádzať do niekoľkých rôznych systémov a následne ich manuálne upravovať a schvaľovať v prípade zmien. Pri nasadení RPA v takom prípade môže všetku prácu zastať softvérový robot, zatiaľ čo zamestnanci majú viac času venovať sa napríklad rozvíjaniu vzťahov s klientmi.

V niektorých situáciách je ľudská asistencia potrebná pred začatím činnosti, typicky v prípade vkladania dát do softvéru. Tu je síce potrebné zapojiť zamestnancov, aby nahrali všetky dôležité dokumenty, pomalú manuálnu prácu už za nich však dokončí robot. O tom, čo všetko robot dokáže a ako uľahčuje prácu človeku si môžete prečítať v článku Robot robí človeka menej robotom.

Existujú samozrejme aj prípady, ktoré vyžadujú ľudský úsudok. Príkladom môže byť finančné oddelenie veľkej firmy, na ktoré denne prichádza rad faktúr v najrôznejších formátoch, od papierových po elektronické. Pri použití technológie OCR (Optical Character Recognition) a machine learningu môže softvérový robot tieto faktúry prečítať a vybrať najdôležitejšie dáta na ďalšie spracovanie. V niektorých prípadoch robot nerozpozná určité dáta a upozorní zamestnanca na nezrovnalosť, pri ktorej potrebuje jeho schválenie a pomoc.

Spolupráca robotov a ľudí (Attended automation)

Softvéroví roboti ale nemusia nutne pracovať bez prítomnosti zamestnancov. Typickým príkladom vhodnej automatizácie je spojenie RPA s pracovníkmi call centier a informačných liniek. V bežnej situácii musí často zamestnanec nechať zákazníka čakať na linke, zatiaľ čo v počítači vyhľadáva informácie, overuje nové obmedzenia alebo si píše poznámky. Pri zapojení RPA do tohto procesu môže vyhľadávanie miesto zamestnanca prevziať robot, ktorý oveľa rýchlejšie prejde všetky dostupné systémy a databázy a pripraví vhodné podklady pre pracovníka, ktorý sa medzitým môže naplno venovať klientovi. To znižuje stres zamestnancov a zároveň zlepšuje zákaznícku skúsenosť s informačnou linkou.

Práca v tandeme so softvérovým robotom je možná predovšetkým vo chvíli, kedy je možné RPA priamo prepojiť s databázami informácií alebo systémom prostredníctvom API.

CHCETE VEDIEŤ VIAC?

Zaujali vás možnosti RPA? Ak máte otázky týkajúce sa automatizácie procesov vo vašej spoločnosti, nechajte nám váš kontakt a naši špecialisti vám radi pomôžu v rámci nezáväznej konzultácie.

KONTAKTUJTE NÁS

Reakcia na kybernetické incidenty v čase pandémie COVID-19

BEZPLATNÁ POMOC PRE ZDRAVOTNÍCKE ZARIADENIA

V situácii, ktorej dnes čelíme všetci bez výnimky, považujeme za najdôležitejšie zabezpečiť nepretržité fungovanie zdravotnej starostlivosti. Tá je skúšaná nielen náporom pacientov v dôsledku pandémie, ale aj kybernetickými hrozbami.

13. marca 2020 ohrozil kybernetický útok vo Fakultnej nemocnici v Brne nielen jej IT systémy, ale ich znefunkčnením aj verejné zdravie všetkých občanov. A to práve v čase, kedy sme na zdravotnú starostlivosť odkázaní viac, ako kedykoľvek predtým. Vysporiadať sa vo vlastnej réžii s rozsiahlym útokom na IT nie je vôbec jednoduché ani za bežnej prevádzky, a výrazne zložitejšie počas mimoriadnej situácie, ktorej sme všetci svedkami.

Prečo chceme pomôcť?

Disponujeme odbornými znalosťami, skúsenosťami a odhodlaním pomôcť v krízových situáciách spôsobených kybernetickými hrozbami a útokmi. Počas mimoriadnej situácie, v akej sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dnes nachádzajú, vnímame ako našu občiansku povinnosť im poskytnúť takúto pomoc bezplatne.

Ako chceme pomôcť?

Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nemocniciam, testovacím laboratóriám a ďalším zdravotníckym zariadeniam sme pripravení poskytnúť bezplatne odborné poradenstvo a realizáciu opatrení vedúcich k odstráneniu situácie spôsobenej kybernetickým incidentom, 24-hodín denne, počas celej doby trvania mimoriadnej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19.

ČO ROBIŤ, AK STE ZDRAVOTNÍCKE ZARIADENIE A STALI STE SA OBEŤOU KYBER ÚTOKU?

Kontaktujte Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT

+421 2 6869 2915, incident@nbu.gov.sk

Využite 24/7 bezplatné poradenstvo a pomoc od Void SOC

+421 2 5822 4110

STIAHNUŤ PDF

MÁTE OTÁZKY TÝKAJÚCE SA KYBER BEZPEčNOSTI?

Ak máte otázky týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti, radi vám pomôžeme. Poraďte sa s našimi odborníkmi.

KONTAKTUJTE NÁS

Nemocnice na rázcestí: Kyberbezpečnosť je životne dôležitá

KOMENTÁR V MÉDIÁCH

V poslednej dobe pribúda počet kybernetických útokov na zdravotnícke zariadenia. Väčšinou nevedia, ako im čeliť, ale budú sa to musieť naučiť. Nulové riziko útoku neexistuje a nikdy existovať nebude. Rizikám sa dá účinne predchádzať, musí sa ale od základov zmeniť prístup manažmentu nemocníc.

Vo večnom boji s počítačovou kriminalitou môže zdravot-níckym zariadeniam pomôcť aj štát. V decembri 2019 počítačový vírus paralyzoval benešovskú nemocnicu.

Po napadnutí fungovala týždne v obmedzenej prevádzke. Zrušené boli plánované operácie, zatvorili väčšinu oddelení.

V Čechách nejde o prvý prípad. Cieľom útoku boli v oblasti zdravotníctva aj ďalšie zariadenia (napríklad liečebňa v Janove na Rokycansku). Niektorí už zaplatili útočníkom aj výkupné za sprístupnenie dát.

Podobnú skúsenosť majú aj na Slovensku. Pred dvomi rokmi zasiahol vírus WannaCry viac ako 200 000 cieľov približne v 150 krajinách. Nevyhla sa mu ani nemocnica v Nitre, ktorá mala niekoľko dní vypnuté počítače a fungovala vo veľmi obmedzenom režime. Minulý rok v novembri napadli hackeri niekoľko nemocníc v americkej Alabame a Austrálii. Lekári prestali prijímať neakútnych pacientov, zrušili niektoré výkony.

Lákavý cieľ

Posledný útok v Čechách znovu rozvíril debatu o kybernetickej bezpečnosti a ukázal, že ochrana zdravotníckych zariadení je nedostatočná.

„Pre nemocnice nikdy nebola oblasť IT prioritou. Aj keď mali vždy nejaké podporné oddelenie, ktoré dohliadalo na to, aby fungovala konektivita a systémy dôležité pre chod zariadenia, nikto koncepčne neriešil kybernetickú bezpečnosť.“

STANISLAV SMOLÁR
vedúci oddelenia Kybernetickej bezpečnosti, Soitron

Nemocnice sú pritom pre vydieračov lákavým cieľom. Už v minulosti si overili, že sú nedostatočne chránené, navyše spravujú citlivé osobné dáta a útoky môžu ohroziť zdravie či životy ľudí. Útočníci môžu žiadať vysoké výkupné.

„Ransomware útoky pribúdajú rýchlym tempom. A všetci odborníci bez výnimky sa zhodujú na tom, že bezpečnostné riziká budú pribúdať,“ dopĺňa Stanislav Smolár.

Nemocnice cyber security neriešia

Podľa odborníkov je problémom nízke povedomie o kybebezpečnosti, ktorá sa týka celého personálu nemocnice. Navyše v zdravotníctve zúfalo chýbajú IT experti. Vedenie nemocníc si neuvedomuje všadeprítomné nebezpečenstvo, preto sa (zatiaľ) ochranou pred kyberútokmi nezaoberá.

Jeden z najrozšírenejších mýtov znie: nás sa to netýka. Svojmu IT oddeleniu veríme, čiže se nemôže nič stať. Pokiaľ manažment nevyburcuje ani legislatíva, ktorá existuje aj v ČR a nariaďuje nemocniciam riešiť kybernetickú bezpečnosť, musí, bohužiaľ, prísť kritická masa udalostí, ktorá ukáže, že ohrozuje každého. V tom momente sa z toho stane zásadná téma.

V rozpočtoch nemocníc však väčšinou nie je dostatok peňazí na IT bezpečnosť. Jedine, ak ju manažment určí ako zásadnú prioritu, dajú sa hľadať účinné riešenia.

Medicínske vybavenie a súbory s dátami pacientov sú pre zdravotnícke zariadenia najdôležitejšie. Strate dát a paralýze nemocnice sa dá čeliť oddelením životne dôležitých systémov od používateľských sietí. Ransomware totiž väčšinou útočí cez koncové počítače, z ktorých sa nákaza šíri.

Dobrým riešením je najať si externého experta na cyber security. „Kontrola dokáže odhalit, či nemáte nejaký zraniteľný softvér. To sú veci, ktoré si môžu nemocnice obstarať pomerne rýchlo a lacno. Je možné skontrolovať aj celú internú infraštruktúru nemocnice a analyzovať ju z hľadiska bezpečnosti,“ uvádza Stanislav Smolár.

Ako môže pomôcť štát?

„Nemocnice spravujú vzácne osobné dáta a za ich únik môžu čeliť žalobám, náhrade škôd dotknutých osôb, a predovšetkým zlej reputácii, ktorá môže byť až likvidačná. Po útoku často trvá niekoľko týždňov, než sa podarí obnoviť kritické systémy. V takom prípade potrebujete IT špecialistu, aby vám ukázal, ako takej katastrofe čeliť.“

MARTIN LOHNERT
riaditeľ dohľadového centra kybernetickej bezpečnosti Void SOC

Subjektom v zdravotníctve by mohol pomôcť aj štát. Rada pre kybernetickú bezpečnosť, ktorá je poradným orgánom predsedu vlády pre túto oblasť, ale zatiaľ nie je príliš aktívna. Za svoje záujmy nelobujú ani Asociácie nemocníc ČR, Združenie súkromných nemocníc ČR ani ďalšie organizácie združujúce zdravotnícke zariadenia.

Ministerstvo zdravotníctva by podľa expertov mohlo vytvoriť akýsi manuál pre nemocnice, ako jednotne postupovať pri zaistení kyberbezpečnosti.

„Nemocnice fungujú do značnej miery na podobnom princípe. Pokiaľ by existoval manuál, ako má ideálne vyzerať bezpečnostná architektúra nemocníc, aké odporúčania by mala dodržiavať, bol by to krok pozitívnym smerom. Máloktorá zdravotnícka organizácia má skúsného IT architekta, ktorý by dokázal takú infraštruktúru navrhnúť,“ upozorňuje Martin Lohnert.

Nemocnica by tak nemusela vytvárať bezpečnostnú architektúru sama, prípadne so súkromnými externými dodávateľmi. „V konečnom dôsledku riešenie aj tak zostane na organizácii. Musia tam byť uvedomelí ľudia, ktorí vnímajú, že to riziko je dnes reálne a obrovské,“ dodáva Lohnert.

Skokový nárast

Polícia monitoruje trestné činy v kyberpriestore od roku 2011, kedy bolo evidovaných asi 1500 útokov. Od tej doby narástol ich počet takmer päťnásobne, v roku 2018 zaznamenala polícia viac ako 7000 útokov. Štatistika pritom neukazuje skutočný počet prípadov, ale len trestných činov, ktoré boli kvalifikované.

Páchatelia nepoužívajú len ransomware (vydieračské) útoky. „Niektorí kradnú dáta o konkrétnych pacientoch, čo už je veľmi cielený útok. Je tu snaha predávať informácie, ktoré sa dajú speňažiť,“ prezrádza Stanislav Smolár.

Ďalej ide o takzvané kryptoútoky. „Infikované zariadenia obetí ťažia kryptomeny pre útočníkov, botnety kradnú výpočtový výkon, čo si zákazník často nevšimne, alebo si to všimne neskoro,“ dopĺňa.

Za posledných osem rokov sa viac ako zdvojnásobil podiel hackingu na celkovej kybernetickej kriminalite.

Zatekajúca serverovňa či preťažená sieť. Ako (ne)má vyzerať IT v zdravotníctve.

IT expert Soitronu: Niektoré nemocnice samé otvárajú dvierka hackerom.

MARTIN ČAPRNKA v spolupráci s redakciou Soitron

O tom, ako by malo vyzerať moderné IT v nemocnici a ako ho vybudovať aj s obmedzeným rozpočtom sme sa porozprávali s IT expertom spoločnosti Soitron Martinom Čaprnkom.

Mnohé nemocnice dnes bojujú s nedostatkom ľudí či rozpadávajúcimi sa budovami. Ako sú na tom IT problémy v porovnaní s týmito starosťami?

Veľmi podobne. Keď vidíte staré nevyhovujúce budovy, v ktorých často sídlia, tak v podobnom stave je aj ich komunikačná infraštruktúra. Často to vyzerá ako 20-30 rokov dozadu. Problémy sa len látajú; personál nemá čas alebo peniaze na to, aby spravil celkovú obnovu, ktorú by si komunikačná infraštruktúra zaslúžila.

Ako teda vyzerá IT infraštruktúra v typickej slovenskej nemocnici?

Videl som ich niekoľko. Niektoré boli v dosť žalostnom stave. Zažil som, že kotolňa bola krajšia ako miestnosť, v ktorej boli umiestnené dátové a telekomunikačné zariadenia. Zaplesnená, zatekalo do nej, takže bezvýpadkovosť tam nemohla byť zaručená. Majú často poddimenzované rozvody – či už elektrické alebo dátové. Bol som v jednej nemocnici, kde, ak by sme chceli umiestniť ďalší bezdrôtový prístupový bod, museli by sme rozsekať pol nemocnice.

Predstavme si, že som riaditeľ a rozhodujem sa, na čo dám peniaze. Aký prínos má investícia do IT infraštruktúry v porovnaní, napríklad, so školením ľudí, obnovou priestorov a podobne?

Dá sa na to pozerať z viacerých strán. Prvou je, čo potrebujem zabezpečiť pre pacientov a lekárov – napríklad mám prenosný röntgen a chcem hotovú snímku niekam poslať, alebo potrebujem evidovať pacientov, ukladať informácie a podobne. To sú služby, ktoré chcú nemocnice poskytovať.

Druhou rovinou je udržanie zariadenia v chode. S tým musím celú infraštruktúru aj stavať. Ak dôjde k nejakému výpadku, musím vedieť udržať v prevádzke aspoň kritické systémy, ktorých funkčnosť môže byť závislá od infraštruktúry – napríklad monitorovanie pacientov.

No a nakoniec bezpečnosť. Kyberútoky sa nevyhýbajú ani nemocniciam. Sieť by preto mala byť od základu vybudovaná tak, aby bola bezpečná. Samozrejme, že problematika je komplexnejšia a bezpečnosť sa nemá riešiť len na tejto „vrstve“. Čím viac sa ale v tomto smere zanedbá, tým jednoduchší bude útok – komunikačná infraštruktúra je totiž základom pre všetky ostatné systémy.

Už dnes majú niektoré nemocnice WiFi. Sú dáta pacientov v bezpečí?

Niektoré nemocnice sú v tomto popredu, majú nasadenú segmentáciu a používajú zabezpečené samostatné siete – tú, do ktorej sa môže návšteva alebo pacient pripojiť a tú, do ktorej sa bežný človek nedostane, aby boli citlivé dáta chránené.

Samozrejme, niekde je to naopak. Viaceré strediská používajú zariadenia, ktoré kúpite bežne v supermarketoch. Také by som si ja ani len domov nedal. Záplaty sa na ne buď nevydávajú, alebo sa vydávajú až po roku. Takýmto spôsobom sami otvárajú dvierka potencionálnym útočníkom. Nehovoriac o tom, že ak je WiFi navrhnutá a nainštalovaná neodborne, vôbec neslúži svojmu účelu. Bežne sa preto stáva, že hoci v nemocnici WiFi je, neviete sa na ňu pripojiť, pretože ju nikto neprispôsobil na veľký počet užívateľov.

Môžu na WiFi fungovať aj medicínske prístroje?

Väčšia istota je spájať ich káblom. Avšak zariadenia, ktoré napríklad nemonitorujú pacientov, určite môžu bežať aj na bezdrôtovej sieti. Napríklad tie, ktoré pomáhajú pri obslužných prácach ako je automatický podávač liekov. V tomto prípade zariadenie vďaka pripojeniu na WiFi sleduje, aké lieky pacient berie a sám mu ich nachystá. Ak by tento systém aj vypadol, nie je to kritické. Personálu však urýchľuje prácu.

Typickým príkladom využitia WiFi môže byť lokalizácia prenosných prístrojov ako röntgen, sonograf a podobne. Vďaka nemu vie personál rýchlo zistiť, kde sa ktorý prístroj nachádza, a ako ho čo najrýchlejšie dostať tam, kam treba. Opäť to šetrí čas.

S akými najčastejšími IT problémami sa stretávate?

Poddimenzovanie siete, prenosovej kapacity; teda prípady, kedy nové zariadenie ani nebolo kam pripojiť. Druhým veľkým problémom je spomínaná bezpečnosť. Pri budovaní systémov často chýba kontinuita – ak raz hlavný IT-čkar odíde, nikto ani len netuší, ako je to celé vybudované. Častým problémom býva aj chýbajúce zdvojovanie – pri kritických prvkoch, na ktorých je závislá celá komunikácia, nie sú inštalované dva zdroje alebo tam nie sú vybudované dve fyzické cesty, takže to v prípade výpadku celé spadne.

Vie zásadne zlepšiť IT infraštruktúru aj nemocnica s obmedzeným rozpočtom?

V štátnych nemocniciach je to asi ťažké, ale v tých súkromných sa s tým počíta; samé sa chcú odlíšiť od toho, ako to tu roky fungovalo a postaviť nemocnicu moderne. Aj IT infraštruktúra sa dá vybudovať za rozumné peniaze. Vidíme to hlavne na súkromných nemocniciach, s ktorými sme spolupracovali.

Ak som riaditeľ, ktorý to chce. Čím by som mal začať?

Auditom. Najskôr sa treba pozrieť na budovu – či mám vyhovujúce priestory. Potom treba riešiť, čo vlastne v nemocnici poskytujem – ako mám rozdelené jednotlivé oddelenia, ako potrebujem, aby spolu komunikovali, aké všetky služby pacientovi zabezpečujem a kde do tohto celého vstupuje dátová komunikácia. Po zmapovaní celej nemocnice nasleduje plán budovania infraštruktúry od nuly až po konečný stav, a potom ju už môžem začať stavať ako kocky.

Dá sa to robiť aj po častiach?

Určite áno, ono sa to tak väčšinou aj deje. Ideálne je, mať to celé naraz, ale zvyčajne si nemocnica určí, ktoré časti sú kritické, a ktorými sa tým pádom začne. Niekedy sú to investície aj na 5 rokov, ale pokiaľ sa chce niekam dostať, musí raz začať. Koniec koncov, ak už raz poriadne vyriešite nevyhovujúce priestory či štruktúrovanú kabeláž, tieto budú fungovať hneď, no súčasne budete mať pripravenú pôdu aj do budúcnosti.

Kde na Slovensku nájdeme príklad nemocnice s dobrou IT infraštruktúrou?

Veľmi dobrým príkladom sú nové súkromné nemocnice. Keďže sú prešpikované technológiami, museli sme tam vybudovať mimoriadne stabilnú a bezpečnú sieť – bolo to tak napríklad v Nemocnici novej generácie v Michalovciach.

Dobrý príklad však nájdeme aj pri niektorých štátnych nemocniciach, ktoré urobili viacero investícií. Prešli rekonštrukciami a niekde vyrástli aj kompletne nové oddelenia, ktoré vyzerajú ako zo seriálu Dr. House. A veľmi rád konštatujem, že sa tak deje po celom Slovensku.

Martin Čaprnka

Network Presales Team Leader

martin.caprnka@soitron.com