Zden Hlinka o digitálnej alchýmii a audio-vizuálnej počítačovej subkultúre demoscény

PRESKOČIŤ ROVNO NA PODCAST

Náš ďalší lokál hosť Zden Hlinka je známy v IT aj v umeleckých kruhoch ako digitálny alchymista. Založil skupinu Satori, vytvoril unikátny nástroj na tvorbu vizuálov Circulation a má svoje uplatnenie aj na poli VJingu, vďaka čomu spolupracuje už asi dve desaťročia s rakúskym rádiom FM4. Počas natáčania tejto časti podcastu sme púšťali aj video ukážky z demoscény, aby sme sa dostali do nostalgickej atmosféry dobovej estetiky, 8-bitovej hudby a užili si vizuály vyplývajúce z technických obmedzenosti vytvárania v reálnom čase.

Zden nám porozprával o vzniku jednej z najfascinujúcejších subkultúr – demoscény aj o jeho umeleckom vnímaní a smerovaní.

DETSTVO SO ZX SPECTROM

Zdenova tvorba aj práca je na pomedzí umenia a technológií, historických nostalgií aj futurizmu. Ako sa však dostal k tomu, čomu sa dnes venuje? Jeho prvý „počítač“ bol z papiera z časopisu Zenit v čase, keď počítače mohol vidieť len u otca v práci. No spočiatku mu doma postačila aj táto papierová skladačka so štvorčekovým papierom a prvými „hrami“. Podobne, ako naši predchádzajúci hostia z hackerskej scény, aj Zden najprv všetko rozoberal. Prvý skutočný počítač ZX Spectrum zmenil jeho spôsob trávenia voľného času. Túlanie sa po okolitých staveniskách okolo panelákov s partiou vymenil za skúmanie počítačového sveta.

“OLYMPIÁDA” V PROGRAMOVANÍ

V minulosti sa hry nezískavali tak jednoducho ako dnes. Zden spomína, že to bol výmenný obchod, ktorý podliehal ťažkému kapitalizmu už v čase tvrdého socializmu. Výmenný obchod medzi spolužiakmi a snaha šíriť hry šli ruka v ruke so vznikom prvých programov. So Zdenom sme prebrali aj začiatky demoscény. Spočiatku išlo o crackovanie hier či modifikáciu hier (napr. nekonečné životy), ktoré so sebou priniesli aj prvé počiny na demoscéne. Tie predstavovali aj novú vizuálnu estetiku a pretekanie sa v ich tvorbe smerovalo k prvým súťažiam. Keďže súťažiaci museli na malom kúsku počítačového kódu ukázať svoje programátorské, dizajnérske aj hudobné schopnosti, priniesť pointu či novú ideu, išlo o skutočnú „olympiádu“ v programátorských a tvorivých schopnostiach. Takto vznikla demoscéna, ako demonštrácia schopností v limitovaných technologických možnostiach, ktorá ovplyvnila ďalšie smerovanie nášho hosťa.

PôVODNÉ PLATFORMY STÁLE V KURZE

Povestná estetika vychádzala z technických limitov, ktoré mali vtedajšie počítačové platformy. Demoscéna vznikla prvotne na Amige a Commodore 64. Samozrejme, dnes technologické obmedzenia takmer neplatia. Napriek tomu mnohých láka tvoriť na starých platformách s istými obmedzeniami. Aj preto je demoscéna stále aktívna, demopárty sa stále organizujú a súťaži sa aj v pôvodných kategóriách.

DEMOBIT V PKO V 90. ROKOCH A PRESAH DO HERNÉHO PRIEMYSLU

Na Slovensku už v 90. rokoch vznikla povestná demopárty s názvom Demobit. Prvý Demobit sa uskutočnil počas Zdenovho štúdia na gymnáziu ako stredoškolská súťaž v ´93 roku. Demobit zožal veľký úspech a získal podporu školy, vďaka čomu sa zopakoval aj nasledujúci rok. V ´95 zorganizovali demopárty vo väčšom – do PKO vtedy prišlo približne 1 000 ľudí. Demoscéna oslovila mnoho ľudí možno aj práve preto, že ešte neexistoval YouTube ani iné multimediálne novinky. Mnoho členov demoscény sa na demách vyformovali a ďalej pokračovali profesijne v tvorbe hier či prípadne otváraním svojich herných štúdií. Na Demobite sa podieľalo a zúčastňovalo mnoho ľudí, ktorí sú na IT scéne významní dodnes.

AKO TO VYZERÁ NA DEMOPÁRTY?

Zden priblížil, že členovia subkultúry sa často stretli počas víkendu so svojimi monitormi, počítačmi na jednom mieste, kde to mohlo pripomínať hernú LAN party. Súťažiaci sa snažili stihnúť deadliny jednotlivých súťažných kategórií, hrala hudba a panovala uvoľnená atmosféra. Spúšťali sa demá na Amigach, Commodore 64, ZX Spectrum, Atari či PCčkách a každý, kto si kúpil lístok, demokraticky hlasoval za najlepšie demo v danej kategórii.

ZNOVUZRODENIE DEMOBITU

Zden sledoval aj to, ako digitálni umelci v zahraničí používali rôzne real-time-ové tooly v čase, keď v našich končinách nič také nebolo. V roku 2001 sa spolupodieľal na organizácii Demobitu, ktorý by mal presah aj do umenia, kde okrem demopárty boli aj koncerty lokálnych umelcov a premietanie experimentálneho vide-artu. Z tohto konceptu sa vychádzalo aj počas obnoveného Demobitu v rokoch 2017, 2018 a 2019. Okrem tradičných demoscénerských súťaží v rôznych kategóriách, mal „vzkriesený“ Demobit aj umeleckú porotu a trofeje. Vystúpilo mnoho kvalitných slovenských umelcov v rámci večerného programu, počas dňa prebiehali prednášky na rozličné témy od medzinárodných hostí, ktorí začali na demoscéne a ktorých úspechy prekročili jej hranice. Demobit sa zapísal aj v zahraničí, ako skvelá medzinárodná demopárty s česko-slovenskou tradíciou.

JE DEMO UMENIE?

Demo je audiovizuálna prezentácia schopností skupiny alebo jednotlivca napísaná v počítačovom kóde a mnohokrát obmedzená jeho veľkosťou alebo platformou. So Zdenom sme debatovali aj o tom, aký je prienik demoscény s umením. Spomenul, že grafika či hudba je určite umelecká časť, ale už sa hovorí aj o kreatívnom programovaní. Samozrejme, akademickí umelci môžu zapochybovať, či pixel art nie je len forma gýču. Avšak všetky prvky tvorby dema vyžadujú svoj čas a schopnosti, ktoré prezentujú určitú estetiku, symboliku či koncept.