VIKTÓRIA LUKÁČOVÁ BRACJUNOVÁ
Nadpis som si požičala od profesora Leslieho Willcocksa z prestížnej London School of Economics, ktorý túto silnú vetu povedal pre portál Financial Times. Najväčší prínos umelej inteligencie je totiž práve v tom, že robí prácu menej nudnou alebo inak povedané, viac zábavnou. A ľudí robí menej robotmi.
Koľko robotov je v skutočnosti na zemi? Presné číslo neviem ani ja sama, a to s nimi žijem a pracujem každý deň. Vidím ich okolo seba oveľa viac než väčšina ľudí. Vyvíjam totiž robotov, ktoré nemajú fyzickú podobu. Niekde ich volajú softvérové roboty, v biznis svete, kde sú najrozšírenejšie, sa skôr používa skratka RPA – robotická procesná automatizácia. Pozrite si video, ako sme zamestnali robota my v Soitrone.
Existujú firmy (najmä veľké globálne), ktoré už používajú tisícky robotov, aj keď ich nikto nikdy nevidel. Sú to programy, ktoré bežia na serveroch alebo niekde v dátových centrách. Keď napríklad HR oddelenie potrebuje prijať nového zamestnanca, zadá takúto požiadavku do aplikácie – nazvime ju Newcomer
(v 
preklade nováčik). Ten sa postará o všetky úkony, ktoré by inak musel urobiť HR manažér alebo „IT-čkár“. Napríklad, vytvorí mu používateľské konto s potrebnými oprávneniami podľa pozície, zriadi prístup do firmy, vytvorí objednávku na potrebné zariadenia (mobil, počítač a pod.). Skrátka, Newcomer sa postará o milión drobností, ktoré dohromady zaberajú kopec času.
Priemyselný robot – stroj, ktorý sa využíva v priemyselnej výrobe najčastejšie na montáž a manipuláciu.
Softvérový robot – program, ktorý plní úlohy podľa vopred nastavených inštrukcií, je pri tom schopný zbierať a kombinovať informácie, dáta či technológie z iných programov a zariadení.
RPA – robotická procesná automatizácia je technológia, prostredníctvom ktorej sa vyrábajú softvérové roboty. Ich úlohou je plniť opakujúce sa úlohy, ktoré za normálnych okolností robí človek, napríklad vytvoriť objednávku alebo faktúru.
Bot – alebo aj chatbot je spravidla softvérový robot, ktorého primárnou úlohou je odpovedať na jednoduché otázky, napríklad cez chat, sociálne siete alebo web značky.
AI – umelá inteligencia je vyšší druh robota, ktorý sa snaží simulovať ľudské myslenie, spravidla so schopnosťou učiť sa (buď priamo podľa inštrukcií človeka, pozorovaním, alebo na základe vlastných pokusov a omylov).
Skutočnými priekopníkmi vo využívaní softvérových robotov sú firmy z finančného sektora. Banky, poisťovne a sporiteľne si pri súčasnej konkurencii nemôžu dovoliť zvyšovať ceny, a preto musia hľadať úspory na opačnej strane rovnice. Finančné operácie sú typické množstvom drobných repetitívnych úloh, pri ktorých je kľúčová precíznosť. Ak berieme do úvahy, že robot funguje 24 hodín denne, sedem dní v týždni, nechodí spať, nemusí jesť, ani chodiť na prestávku a jeho výkon sa (prakticky) nemení, tak sa jeho výkon teoreticky vyrovná trom ľuďom v trojzmennej prevádzke. Práve presnosť a neúnavnosť sú benefity, vďaka ktorým môžu byť softvérové roboty časom atraktívnejšie aj pre firmy z ďalších odvetví.
Tým, že softvérové roboty netreba vyrábať fyzicky, je ich vývoj relatívne jednoduchý a rýchly. Vytvoriť celkom nového robota zaberie jeden a pol až štyri mesiace. Návratnosť môže byť už do pol roka. Tou najdôležitejšou časťou však nie je programovanie. Kľúčová je prvá fáza, v ktorej sa robí analýza toho, ako fungujú procesy vo firme, mapuje sa infraštruktúra a existujúce aplikácie. Po dvoch až siedmych dňoch sa začína s programovaním a následne testovaním.
Prakticky akákoľvek firma, malá aj veľká, manufaktúra aj biznis centrum má potenciál na využívanie softvérových robotov. Ako spoznať, kde? Spomeňte si, či ste počuli kolegu frflať na prácu, ktorá ho nebaví a musí ju robiť stále dookola. Ideálna príležitosť na automatizáciu.
analýza prostredia, procesov, IT infraštruktúry a existujúcich 
aplikácií
– 2 dni až týždeň
dizajn a programovanie
– 2 až 10 týždňov
testovanie a vylaďovanie
– 2 až 3 týždne
Softvérové roboty sa zatiaľ uplatňujú najmä v kanceláriách – v administratíve či projektovom manažmente. Pri kontakte so zákazníckym centrom môžu ľudia natrafiť na takzvané „boty“ – programy, ktoré sú schopné odpovedať zákazníkovi na jednoduché otázky, napríklad, aké sú otváracie hodiny. S postupným nasadzovaním technológií ako AI alebo IoT do výroby sa rozširujú aj možnosti RPA. Roboty skrátka dokážu získať viac informácií o fyzickom svete okolo nich, analyzovať ho, vyhodnocovať a započítať ich do svojich kalkulácií.
Pretože v každej firme procesy fungujú trochu inak, robí sa softvérová procesná automatizácia väčšinou na mieru (hoci niektoré „súčiastky“ sa už dajú kúpiť aj online). Aj taká drobnosť ako to, či dostáva nový zamestnanec automaticky mailom aj telefónny zoznam všetkých kolegov je niečo, čo treba robotu „povedať“. Na rozdiel od priemyselných robotov, kde každá zmena postupu znamená odstávky vo výrobe, softvérového robota je možné naučiť nové veci a aktualizovať (aj na diaľku) v priebehu pár minút.
Aj keď softvérový robot prevezme prácu človeka, ten väčšinou neskončí „bez práce“, práve naopak. Robotická automatizácia je príležitosťou na to, aby zamestnanec povýšil v kariérnom rebríčku. V krajinách, kde je nedostatok kvalifikovaných zamestnancov tak môžu firmy riešiť problémy s nedostatkom ľudí.
V Českej republike napríklad už teraz evidujú na jedno voľné pracovné miesto iba 0,7 uchádzača.
Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí ČR, január 2019
A nakoniec, nebojím sa povedať, že práve robotom budeme možno vďačiť za to, že máme viac voľného času.
Senátny výbor USA vypočítal už pred vyše polstoročím, že ľudia budú do roku 2000 pracovať len 14 hodín týždenne.
Rutger Bregman, historik a autor knihy Utópia pre realistov (vydaná v r. 2016)
Internet a digitálna ekonomika však so sebou priniesli množstvo nových úloh, a tak bol výsledok opačný, než experti predpokladali. Napraviť by to mohli práve naši noví virtuálni kolegovia.
Viktória Lukáčová Bracjunová
Business & New Technologies Products Development Manager
We are in the process of finalizing. If you want to be redirected to our old version of web site, please click here.
